31. Padlí anjeli?

Písmo jasne zdôrazňuje súvislosť medzi viditeľným a neviditeľným svetom, službu Božích anjelov a pôsobenie zlých duchovných bytostí, čo je nerozlučne späté s dejinami ľudstva. Ľudia stále viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí považujú Božích anjelov vysielaných „do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie“ (Žid 1,14) za duchov mŕtvych. Písmo učí, že existujú dobrí a zlí anjeli. Podáva tiež nezvratné dôkazy o tom, že anjeli nie sú bezhmotní duchovia mŕtvych ľudí. Anjeli existovali už pred stvorením človeka, pretože keď boli položené základy zeme, „spolu plesali hviezdy rána a jasali všetci synovia Boží“. (Jób 38,7) Po páde človeka do hriechu boli poslaní anjeli, aby strážili strom života. Stalo sa to skôr, než zomrel prvý človek. Anjeli svojou podstatou prevyšujú ľudí, preto list Židom uvádza, že človek bol stvorený „málo menším od anjelov“. (Žid 2,7) Písmo nás informuje o počte, moci a sláve nebeských bytostí, o ich vzťahu k Božej vláde a k dielu vykúpenia. „Hospodin postavil svoj trón na nebesiach a jeho kráľovstvo panuje nad všetkým.“ Prorok povedal: „A videl som... mnohých anjelov okolo trónu.“ V prítomnosti Kráľa kráľov stoja „jeho anjeli, silní hrdinovia, ktorí činíte jeho slovo“. (Ž 103,19; Zj 5,11; Ž 103,20.21) Tisíc tisícov a desaťkrát tisíc desaťtisícov bol počet nebeských bytostí, ktoré videl prorok Daniel. Apoštol Pavol o nich hovorí ako o „myriadách anjelov“. (Dan 7,10; Žid 12,22) Títo Boží poslovia sa pohybujú tak rýchlo, že vyzerajú „na pohľad ako blesk“ (Ez 1,14), taká oslňujúca je ich sláva a taký rýchly je ich let. Pri pohľade na anjela, ktorý sa zjavil pri Spasiteľovom hrobe a vyzeral „ako blesk a jeho rúcho bolo biele ako sneh“, vojaci utiekli zo stráže, triasli sa a „boli ako mŕtvi“. (Mat 28,3.4) Keď sa pyšný Asýrčan Senacherib posmieval a rúhal Bohu a Izraelu sa vyhrážal zničením, „stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc“. „Zahladil každého muža udatného i vojvodu, i veliteľa“ v Senacheribovom vojsku. Kráľ „sa navrátil s hanbou svojej tvári do svojej zeme“. (2 Kráľ 19,35; 2 Par 32,21) Boh posiela svojim deťom anjelov ako poslov milosti. Poslal ich k Abrahámovi s prísľubom požehnania; k bránam Sodomy, aby zachránili spravodlivého Lóta a vyviedli ho z mesta odsúdeného na zničenie ohňom; k Eliášovi, keď zomieral únavou a hladom na púšti; k Elizeovi s ohnivými vozmi a koňmi do mestečka, v ktorom bol uväznený nepriateľmi; k Danielovi, keď prosil o Božiu múdrosť na dvore pohanského kráľa alebo keď bol hodený medzi levov. Boh poslal svojho anjela aj k Petrovi odsúdenému na smrť v Herodesovom väzení, k väzňom do Filip, k Pavlovi a jeho spoločníkom v búrlivej noci na mori, ku Kornéliovi, aby otvoril jeho myseľ pre evanjelium, k Petrovi, aby ho poslal s posolstvom záchrany k pohanskému cudzincovi. Boží anjeli stále slúžili Božiemu ľudu. Pán pridelil každému Kristovmu nasledovníkovi strážneho anjela. Títo nebeskí strážcovia ochraňujú spravodlivých pred mocou nepriateľa. To vedel i satan, keď namietal: „A či sa Jób darmo bojí Boha? Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán?“ (Jób 1,9.10) Spôsob, akým Boh chráni svoj ľud, opisuje žalmista: „Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich.“ (Ž 34,8) Keď Spasiteľ hovoril o ľuďoch, ktorí v neho veria, riekol: „Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 18,10) Anjeli ustanovení na to, aby slúžili Božím deťom, majú stále prístup k Bohu.

Pán uisťuje svoj ľud, ktorý je vystavený nátlaku a neochabujúcej zlobe kniežaťa temnoty a ktorý bojuje proti všetkým silám zla, že ho neustále chránia nebeskí anjeli. Boh nám nedáva istotu bezdôvodne. Dáva svojim deťom zasľúbenie milosti a ochrany, pretože proti nim stoja veľké a silné mocnosti zla, odhodlaní a neúnavní satanovi pomocníci, ktorých zlobu a moc iste pocíti každý človek.

Dnešné padlé duchovné bytosti stvoril na začiatku Boh ako bezhriešne tvorstvo, povahou, mocou a slávou na rovnakej úrovni, ako sú teraz Boží anjeli. Zhrešili, a tak padli, spojili sa, aby zneuctili Boha a zničili človeka. Pripojili sa k satanovi do vzbury proti Bohu, spolu s ním boli vyhnaní z neba a neskôr s ním bojovali proti Božej zvrchovanosti. Písmo hovorí o ich spojenectve, vláde, zoskupení, schopnostiach a úskočnosti, ale aj o tom, ako zákerne ničia pokoj a šťastie človeka.

Starý zákon sa príležitostne zmieňuje o existencii padlých anjelov a o ich pôsobení. Zlí duchovia najvýraznejšie prejavovali svoju moc vtedy, keď na zemi žil Pán Ježiš. Kristus prišiel, aby uskutočnil pripravený plán záchrany človeka, ale satan bol odhodlaný presadiť svoje zdanlivé právo ovládnuť svet. Podarilo sa mu zaviesť modloslužbu vo všetkých častiach sveta okrem Palestíny. Do tejto jedinej krajiny, ktorá sa celkom nepodrobila vláde nepriateľa, prišiel Ježiš Kristus, aby ľuďom priniesol svetlo z neba. Dve súperiace strany sa tu stretli v boji o nadvládu. Pán Ježiš otvoril svoju náruč lásky a pozval k sebe všetkých, ktorí hľadajú odpustenie a pokoj. Padlé duchovné bytosti videli, že nemajú neobmedzenú moc a pochopili, že ich vláda sa čoskoro skončí, ak sa Kristovo poslanie podarí. Satan zúril ako spútaný lev a demonštroval svoju moc nad životmi ľudí. Nový zákon jednoznačne svedčí o tom, že démoni niektorých ľudí úplne ovládli. Takto postihnutí ľudia netrpeli chorobami len z prirodzených príčin. Pán Ježiš veľmi dobre rozumel prípadom, s ktorými sa stretával, rozpoznal v nich bezprostrednú prítomnosť zlých duchovných bytostí. Mimoriadnym svedectvom o ich počte, moci a zlomyseľnosti, ale aj o moci a milosti Ježiša Krista, je biblický záznam príbehu o uzdravení posadnutého muža v Gadare. Nešťastný postihnutý stratil všetky zábrany, zvíjal sa a vystrájal s penou na perách, kričal, zraňoval sa a ohrozoval všetkých, ktorí sa k nemu priblížili. Jeho krvácajúce, zmrzačené telo a pomätený rozum poskytovali kniežaťu temnosti príjemný pohľad. Jeden zo zlých duchov, ktorý úbožiaka ovládal, tvrdil: „Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.“ (Mar 5,9) V rímskom vojsku tvorilo légiu 3000 až 5000 mužov. Aj satanove zástupy sú rozdelené do skupín a zástup, ku ktorému patrili títo zlí duchovia, nebol menej početný než légia. Na príkaz Ježiša Krista zlí duchovia opustili svoju obeť. Uzdravený muž si pokojne sadol k nohám Spasiteľa, bol mierny, rozumný a pokojný. Zlí duchovia vošli do stáda ošípaných, ktoré sa potom utopilo v jazere. Pre obyvateľov gadarenského kraja strata svíň bola väčšia než požehnanie, ktoré im Pán Ježiš priniesol a preto nebeského lekára požiadali, aby od nich odišiel. Takýto výsledok si satan želal. Vinu za stratu svíň, ktorú utrpeli, zvalil satan na Ježiša, vyvolal v ľuďoch sebecké obavy a zabránil im, aby si vypočuli, čo im Pán Ježiš hovoril. Satan stále obviňuje kresťanov, že sú príčinou neúspechu, nešťastia a utrpenia, aby vina nepadla na skutočného pôvodcu, na satana a jeho pomocníkov. Kristov zámer nebol zmarený. Dovolil, aby zlí duchovia zničili stádo ošípaných a takýmto spôsobom pokarhal Židov, ktorí chovali tieto nečisté zvieratá pre zisk. Keby Kristus neobmedzil zlých duchov, do jazera by boli vyhnali nielen ošípané, ale aj ich pastierov a majiteľov. Majitelia i pastieri mohli za záchranu života ďakovať moci Pána Ježiša, ktorá sa milostivo postarala o ich vyslobodenie. K tejto príhode došlo aj preto, aby učeníci mohli sledovať, ako kruto ovláda satan ľudí i zvieratá. Spasiteľ chcel, aby jeho nasledovníci poznali nepriateľa, s ktorým sa budú musieť stretnúť, aby ich neoklamal a nepremohol. Spasiteľ chcel, aby obyvatelia gadarenského kraja videli, že má moc zlomiť satanovo otroctvo a oslobodiť jeho zajatcov. I keď Pán Ježiš odišiel z tohto kraja, zostal tam človek, ktorého obdivuhodným spôsobom vyslobodil, aby rozprával o milosrdenstve svojho Dobrodinca. Písmo sväté zaznamenáva ešte ďalšie podobné príklady. Dcéru sýrofenickej ženy trápil nečistý duch a Pán Ježiš ho vyhnal svojím slovom. (Mar 7,26-30) „Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého“ (Mat 12,22) mládenca, ktorého zlý duch „mnoho ráz aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil“ (Mar 9,17-27), človeka, ktorý mal „ducha nečistého démona“ (Luk 4,33-36) a rušil sobotné ticho synagógy v Kafarnaume, tých všetkých súcitný Spasiteľ vyslobodil a uzdravil. Takmer v každom prípade Pán Ježiš zlého ducha oslovil ako rozumnú bytosť a rozkázal mu, aby svoju obeť opustil a prestal ju trápiť. Keď účastníci zhromaždenia v Kafarnaume uvideli, akú veľkú má Kristus moc, „vtedy prišla hrôza na všetkých a zhovárali sa medzi sebou a vraveli: Aké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom a vychádzajú?!“ (Luk 4,36) O ľuďoch posadnutých diablom sa zvyčajne hovorí, že veľmi trpeli. Toto pravidlo má však aj výnimky. Niektorí satanov vplyv vítali, pretože im dodával nadprirodzenú moc. Títo ľudia so zlými duchmi nebojovali. Do tejto skupiny patrili aj tí s vešteckým duchom, napr. Šimon zo Samárie, kúzelník Elymas a otrokyňa, ktorá nasledovala Pavla a Sílasa vo Filipis. Najväčšie nebezpečenstvo podľahnúť vplyvu zlých duchov hrozí tomu, kto napriek priamemu a jasnému svedectvu Písma popiera existenciu a pôsobenie satana a jeho anjelov. Dokiaľ nevieme nič o ich zámeroch, majú nepredstaviteľnú výhodu. Mnoho ľudí počúvne ich našepkávanie a pritom sa domnievajú, že sa riadia vlastným rozumom. Pretože sa blížime k záveru dejín tohto sveta, satan vynaloží všetku svoju moc, aby klamal a ničil a všade šíril názor, že neexistuje. Pomocou tejto taktiky skrýva seba i svoje pôsobenie. Veľký podvodník sa najviac obáva toho, že odhalíme jeho plány. Aby lepšie zamaskoval svoju pravú povahu a svoje zámery, zariadil to tak, že jeho meno vyvoláva len úsmev a pohŕdanie. Páči sa mu, keď ho ľudia zobrazujú ako smiešnu alebo odpornú bytosť, ako netvora, spola zviera, spola človeka. Páči sa mu, keď počuje, ako jeho meno používajú zo žartu a v zábave ľudia, ktorí sa považujú za rozumných a vzdelaných. Pretože sa šikovne zamaskoval, ľudia si kladú otázku: „Existuje vôbec takáto bytosť?“ Dôkazom úspešnosti jeho podvodu je aj to, že náboženský svet všeobecne prijíma názory, ktoré sú v rozpore s najjasnejšími výrokmi Písma. Keďže satan môže ľahko ovládnuť myseľ ľudí, ktorí si jeho vplyv neuvedomujú, Božie slovo nám podáva mnoho príkladov jeho zlomyseľného pôsobenia a odhaľuje nám jeho tajné sily, aby sme si dávali pozor na jeho útoky.

Moc a zloba satana a jeho nasledovníkov by nás mohli právom znepokojovať, keby nám zvrchovaná moc Vykupiteľa neposkytovala útočisko a vyslobodenie. Svoje domy starostlivo zamykáme, aby sme chránili svoj majetok a život pred zlými ľuďmi. Málokedy však myslíme na zlých anjelov, ktorí sa stále snažia k nám priblížiť a proti ktorým sa vlastnými silami nedokážeme ubrániť. Pokiaľ im to Pán dovolí, môžu narušiť našu myseľ, napadnúť a trápiť naše telo, zničiť náš majetok, ba spôsobiť aj smrť. Radujú sa jedine z utrpenia a skazy. Ľudia, ktorí odmietajú Božie požiadavky a podliehajú zvodom satana tak dlho, kým ich Boh nakoniec neponechá satanovej moci, sa dostávajú do hrozného postavenia. Tí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, sú pod Božou ochranou v bezpečí. Pán posiela svojich anjelov, ktorí sú silnejší, aby týchto ľudí chránili. Boh stavia okolo svojho ľudu ochranný múr, ktorý nepriateľ nemôže prelomiť.