34. Môžeme hovoriť s  mŕtvymi?

Biblická zmienka o Božích posloch, anjeloch, je pre každého Kristovho nasledovníka mimoriadne potešujúcou a vzácnou pravdou. Toto biblické učenie však zatemňujú a spochybňujú niektoré bludné názory populárnej teológie. Učenie o prirodzenej nesmrteľnosti, prevzaté z pohanskej filozofie a v dobe temna počas veľkého odpadnutia prijaté do kresťanskej vierouky nahradilo jasnú pravdu Písma svätého, že totiž „mŕtvi nič nevedia“ (Kaz 9,5). Mnoho ľudí verí, že anjeli posielaní „slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie“ (Žid 1,14), sú vlastne duchovia mŕtvych ľudí. Tento názor sa udržiava aj napriek tomu, že Biblia jasne hovorí o existencii nebeských anjelov dávno predtým, než zomrel prvý človek.

Učenie, že človek nestráca svoje vedomie ani po smrti, a najmä viera, že duchovia mŕtvych sa môžu vracať a slúžiť živým, pripravili cestu modernému špiritizmu. Ak mŕtvi majú možnosť prísť do prítomnosti Boha a anjelov a ak ich posmrtné poznanie prevyšuje ich znalosti z pozemského života, prečo by sa nemohli vrátiť na zem, aby poučili živých? Ak sa duchovia mŕtvych, ako učí populárna teológia, vznášajú nad svojimi pozemskými priateľmi, prečo by s nimi nemohli byť v spojení, varovať ich pred zlom alebo ich potešovať v zármutku? Ako môžu ľudia, ktorí veria v stav vedomia človeka po smrti zavrhovať to, čo im oslávení duchovia oznamujú ako poznanie pochádzajúce od Boha? Týmto „posvätným“ spôsobom uskutočňuje satan svoje zámery. Padlí anjeli prichádzajú ako poslovia zo sveta duchov a uskutočňujú satanove príkazy. Knieža zla predstiera, že umožňuje spojenie medzi živými a mŕtvymi, no v skutočnosti podvodne pôsobí na ľudskú myseľ on sám.

Satan má moc predviesť ľuďom podobu ich zosnulých priateľov. Podvod je dokonalý – ich vzhľad, slová, hlas – všetko napodobňuje pozoruhodne presne. Mnohých ľudí vie potešiť uistenie, že ich milovaní sa tešia v nebeskej radosti a bez toho, žeby tušili nejaké nebezpečenstvo, počúvajú „bludných duchov a náuky démonov“ (1 Tim 4,1).

Keď uveria, že mŕtvi si skutočne prichádzajú s nimi pohovoriť, satan im predvedie takých ľudí, ktorí zomreli nepripravení. Duchovia však tvrdia, že sú v nebi šťastní, ba že tam zastávajú vznešené postavenie, a tak sa šíri bludná predstava, že medzi spravodlivými a bezbožnými nie je vlastne nijaký rozdiel. Domnelí návštevníci zo sveta mŕtvych niekedy vyslovujú výstrahy a varovania, ktoré sa preukážu ako správne. Takto si získajú dôveru a potom šíria učenie, ktoré priamo podkopáva dôveru v Písmo. Predstierajú hlboký záujem o blaho svojich priateľov na zemi a rozprávajú im najnebezpečnejšie bludy. Ak niekedy povedia aj pravdu a predpovedia nejakú budúcu udalosť, robí to ich výpovede zdanlivo spoľahlivými. Preto toľko ľudí ochotne prijíma ich falošné učenie a slepo mu verí, akoby to bola tá najsvätejšia pravda. Zabúdajú na Boží zákon, pohŕdajú Duchom milosti, krv zmluvy pokladajú za niečo nesväté. Duchovia popierajú Kristovo božstvo a Stvoriteľa porovnávajú so sebou. Tak pokračuje starý odporca v novej maske vo svojej vzbure proti Bohu, ktorá sa začala v nebi a vedie ju na zemi už takmer šesťtisíc rokov.

Niektorí ľudia sa snažia vysvetliť špiritistické prejavy tým, že ich pokladajú za podvod a pripisujú ich šikovnosť médiu. Je síce pravdou, že niektorí ľudia predvádzajú rôzne triky, existujú však jednoznačné prejavy nadprirodzenej moci. Tajomné klopanie, ktorým sa moderný špiritizmus prejavil na začiatku, nebol výsledkom chytráctva či podvodu, ale priamym dielom zlých anjelov. Tým sa dostal na scénu jeden z najúčinnejších klamov, ktoré ničia ľudské duše. Mnohí sú zvedení práve preto, že špiritizmus pokladajú len za ľudský podvod. Keď neskôr lepšie spoznajú niektoré prejavy, ktoré sú nútení pokladať za nadprirodzené, klamne ich považujú za prejav Božej moci.

Títo ľudia prehliadajú výroky Písma o divoch satana a jeho spoločníkov. Diablova moc dopomohla faraónovým kúzelníkom napodobniť Božie dielo. Apoštol Pavol napísal, že satan pred Kristovým druhým príchodom podobne prejaví svoju moc. On sa pred príchodom Spasiteľa vyjaví „so všetkou mocou, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvádzaním k neprávosti“ (2 Tes 2,9.10). Keď apoštol Ján predstavuje moc, ktorá v posledných dňoch koná veľké divy, hovorí: „Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami“ (Zj 13,13.14). Proroctvo nepredpovedá len podvody, ľudí oklamú skutočné divy satanových pomocníkov, nielen ich predstieranie.

Vládca temnoty, ktorý od začiatku venoval schopnosti svojho majstrovského ducha podvodnému dielu, obratne prispôsobuje svoje pokušenia ľuďom všetkých skupín a tried. Vzdelaným a kultivovaným predstavuje špiritizmus v jemnejšej a prijateľnejšej podobe, takže sa mu darí mnohých vtiahnuť do svojich nástrah. Apoštol Jakub napísal, že múdrosť tohto druhu „nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická“ (Jak 3,15). Zvodca to, pravda, skrýva, keď to vyhovuje jeho zámerom. Pokušiteľ, ktorý sa mohol pred Kristom na púšti objaviť v sláve nebeského serafa, prichádza k ľuďom v podobe vznešeného anjela svetla. Ľudský rozum vie uchvátiť povznášajúcimi témami, nadchnúť obrazotvornosť vzrušujúcimi predstavami a získať náklonnosť skvelým popisom lásky a súcitu. Povzbudzuje fantáziu k rozletu a v ľuďoch prebúdza pýchu a sebavedomie, aby pohŕdali Bohom. Táto mocná bytosť, ktorá mohla Vykupiteľa sveta vyniesť na vysoký vrch a odtiaľ mu ukázať slávu všetkých pozemských kráľovstiev, prichádza k ľuďom s takou návnadou pokušení, ktorá vie zmiasť každú myseľ nechránenú Božou mocou.

Satan teraz klame ľudí, ako kedysi oklamal Evu v raji, keď v nej lichotením vzbudil túžbu po zakázanom poznaní a domnelom sebapovznesení. Sebaklamu, ktorý v ňom vyklíčil, podľahol najprv sám a následkom bol jeho pád. Dodnes sa rovnako pokúša zviesť ľudí do záhuby. Sľubuje: „Budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo“ (1 Moj 3,5). Špiritizmus učí, „že človek je tvor pokrokový a jeho údelom je od narodenia až do večnosti vyvíjať sa k božstvu“. Učí tiež, že „každý duch sa bude súdiť sám, nebude ho teda súdiť nikto iný. Súd bude spravodlivý, pretože ide o vlastný súd. Každý má v sebe trón“. Keď sa v istom učiteľovi špiritizmu prebudilo „duchovné vedomie“ vyhlásil: „Všetci moji blížni sú nepadlí polobohovia.“ Iný povedal: „Každá spravodlivá a dokonalá bytosť je Kristom.“

Tak namiesto spravodlivosti a dokonalosti večného Boha, ktorému patrí úcta a namiesto dokonalej spravodlivosti Božieho zákona, skutočného meradla ľudských prejavov, dosadil satan hriešnu, omylnú prirodzenosť človeka ako jediný predmet úcty, jediné kritérium súdu, jediné meradlo charakteru. Tento pokrok nesmeruje hore, ale dolu.

V oblasti rozumovej i duchovnej platí zákon, že ak sa náš záujem o niečo prehlbuje, potom sa duchovne meníme na to obdivované „niečo“. Myseľ sa postupne prispôsobuje tomu, čím sa zaoberáme. Pripodobňuje sa tomu, čo sa naučila milovať a s úctou obdivovať. Človek nikdy neprevýši vlastnú mieru čistoty, dobroty či pravdy. Ak mu je zvrchovaným ideálom vlastné ja, nikdy nič vznešenejšie nedosiahne. Skôr bude stále hlbšie a hlbšie klesať. Človeka môže povzniesť len Božia milosť. Kým je ponechaný sám na seba, nevyhnutne upadá.

Zmyselným ľuďom s veľkým ja, čo sa ženú za pôžitkami, predstavuje satan špiritizmus v hrubšej podobe než ľuďom na vyššej vzdelanostnej úrovni, pretože ľudia, ktorým chýba jemnocit, nachádzajú v jeho hrubšej podobe to, čo zodpovedá ich prirodzeným sklonom. Satan si všíma každý prejav ľudskej krehkosti a pozorne sleduje každý individuálny sklon k hriechu. Potom dbá o to, aby mal každý človek príležitosť uspokojiť svoju náklonnosť k zlému. Pokúša ľudí, aby zneužívali to, čo je samo osebe dobré a správne, aby nestriedmosťou a krajnosťami oslabovali svoje telesné, duševné a duchovné sily. Satan ničil a stále ničí tisíce ľudí tým, že ich strháva do víru vášní, aby sa stávali stále horšími. V snahe dokončiť svoje zhubné dielo šíri predstavu, že „pravé poznanie povznáša človeka nad každý zákon“, že „všetko čo existuje, je správne“, že „Boh nikoho neodsúdi“ a že „všetky hriechy sú neškodné“. Keď sa mu podarí ľudí presvedčiť, že najvyšším zákonom je potreba ukojiť žiadosť, že sloboda je neviazanosť a že človek zodpovedá len sebe, pretože len sebe bude skladať účty, potom sa nemožno diviť, že sa všeobecne šíri mravný úpadok a záhuba. Tisíce ľudí radšej prijíma učenie, ktoré dovoľuje hovieť telesným žiadostiam. Uzdu sebaovládania prenechávajú zmyselným záľubám, duchovné sily a duševné schopnosti podriaďujú nízkym sklonom. Satan potom s uspokojením nachádza vo svojich osídlach tisíce tých, čo sa pokladajú za nasledovníkov Ježiša Krista.

Nikto nemusí podľahnúť klamnému učeniu špiritizmu, na odhalenie podvodu dal Boh ľuďom dostatok informácií. Ako sme už povedali, učenie, ktoré tvorí vlastný základ špiritizmu, celkom odporuje jasným výrokom Písma. Podľa Božieho slova mŕtvi nevedia nič, pretože ich myslenie sa skončilo, nezúčastňujú sa na ničom, čo sa deje pod slnkom a nič nevedia o radostiach a starostiach svojich najmilších na zemi.

Okrem toho Boh výslovne zakázal akékoľvek snahy o spojenie s duchmi zosnulých. Aj za čias starého Izraela niektorí tvrdili, podobne ako dnešní špiritisti, že sa stýkajú s mŕtvymi. „Vešteckých duchov“, ako nazývali týchto návštevníkov z iných svetov, Písmo vyhlasuje za „démonov“. (Porovnaj 4 Moj 25,1-3; Ž 106,28; 1 Kor 10,20; Zj 16,14) Boh označil takéto spojenie s duchmi za ohavnosť a pod trestom smrti ho zakázal. (Pozri 3 Moj 19,31; 20,27). Dnes sa ľudia len pousmejú nad pojmom čarodejníctvo. Názor, podľa ktorého sa môžu dorozumievať s démonmi, sa všeobecne pokladá za stredovekú bájku. Špiritizmus, ktorý má státisíce, ba milióny prívržencov, však prenikol aj do vedeckých kruhov, dostal sa do cirkví, do zákonodarných zborov, ba aj na dvory panovníkov, nie je ničím iným ako čarodejníctvom v dávnych dobách odsúdeným a zakázaným, no dnes v novej podobe oživeným.

Aj keby sme o podstate špiritizmu nemali nijaký iný dôkaz, kresťanovi by malo stačiť to, že duchovia nerozlišujú medzi spravodlivosťou a hriechom, nerobia rozdiel medzi najušľachtilejším, najčistejším nasledovníkom Ježiša Krista a najzvrhlejším satanovým sluhom. Keď pokušiteľ navráva svetu, že aj tí najhorší ľudia sú v nebi a majú tam vysoké postavenie, vraví vlastne toto: „Nezáleží na tom, aký bezbožní ste, či veríte alebo neveríte v Boha a v Bibliu. Žite, ako sa vám páči, do neba sa aj tak dostanete.“ Hlásatelia špiritizmu vlastne hovoria: „Každý, kto pácha zlo, páči sa Hospodinovi! On má v nich záľubu. Alebo: Kde je Boh práva?“ (Mal 2,17). Božie slovo varuje: „Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré: zlé, ktorí tmu menia na svetu a svetlo na tmu“ (Iz 5,20). Títo nepravdiví duchovia sa vedia predstaviť aj v mene apoštolov, ktorým vkladajú do úst výroky, odporujúce tomu, čo apoštolovia pod vplyvom Ducha Svätého na zemi povedali. V prestrojení popierajú Boží pôvod Písma a tým boria základ kresťanskej nádeje a zhášajú svetlo, ktoré ľuďom ukazuje cestu do neba. Satan presviedča ľudí, aby uverili, že Biblia je výmyslom alebo knihou dobrou našim predkom, no dnes už neaktuálnou, a preto ju možno ako nepotrebnú odložiť. Náhradou za Božie slovo sú potom rôzne prejavy duchov. Satan tento prostriedok dokonale ovláda a vie presvedčiť o všetkom, čo chce. Knihu, ktorá ho aj s jeho nasledovníkmi odsudzuje, dáva nabok, teda tam, kde ju chce mať a Spasiteľa sveta predstavuje ako obyčajného človeka. Podobne ako rímski strážcovia Ježišovho hrobu šírili nepravdivú správu popierajúcu Ježišovo vzkriesenie, ktorú im oznámili kňazi a starší ľudu, tak sa prívrženci špiritistických prejavov snažia vzbudiť zdanie, že v živote nášho Spasiteľa nie je nič mimoriadne. Ježiša chcú zatlačiť do úzadia, aby mohli upútať pozornosť ich divy a aby mohli šíriť predstavu, že ich zázraky znamenajú viac než skutky Ježiša Krista.

Dnešný špiritizmus obmieňa svoju podobu. Niektoré pochybné rysy zakrýva a halí sa do rúcha kresťanstva. Verejnosť už roky pozná jeho vyznanie a skutočnú podstatu, či už z rečníckych prejavov alebo z tlače. Toto učenie nemožno poprieť ani zakryť.

Takýto podvod nemožno prijať ani v jeho dnešnej podobe. Ba dnes je nebezpečnejší než kedykoľvek predtým práve pre svoju ľstivú prispôsobivosť. Kým predtým jednoznačne odmietal Ježiša Krista a Písmo, teraz predstiera, že ho prijíma a uznáva. Jeho výklad Písma je prispôsobený neobrátenému srdcu a životne dôležité biblické pravdy sú znehodnotené. Za hlavnú Božiu vlastnosť pokladá lásku, ale znižuje ju na číru sentimentalitu, v ktorej sa stráca rozdiel medzi dobrom a zlom. Nijaká pozornosť sa nevenuje Božej spravodlivosti, odsúdeniu hriechu a požiadavkám Božieho svätého zákona. Ľudí učí, aby Desatoro pokladali len za mŕtvu literu. Zmysly chlácholí príjemnými, klamnými bájkami a zvádza ich odmietať Písmo ako základ viery. Takýmto spôsobom ľudia zapierajú Krista ako kedysi. Satan im zaslepuje oči a oni si to ani neuvedomujú.

Len málo ľudí úplne chápe zvodnú moc špiritizmu a jeho nebezpečenstvo. Mnohí sa o špiritizmus zaujímajú len zo zvedavosti. Jeho učeniu vlastne neveria a desia sa pomyslenia, že by sa mohli dostať pod nadvládu diabolských duchov. Odvažujú sa však vstúpiť na nebezpečnú pôdu a nepriateľ použije svoju moc aj proti ich vôli. Ak mu dovolia, aby im ovládol myseľ, často sa ich zmocní celých. Potom sa už vlastným úsilím nevedia zbaviť jeho omamnej moci. Týchto väzňov môže vyslobodiť len úprimnou modlitbou viery vyprosená Božia moc.

Tí, čo vedome podliehajú hriešnym sklonom svojej povahy alebo sa dobrovoľne poddávajú hriechu, priam vábia satanovo pokušenie. Vzďaľujú sa od Boha. V satanských pokušeniach bývajú potom bezradní a ľahko sa stanú korisťou nepriateľa. Tí, čo sa poddávajú jeho moci, sotva si uvedomujú, kde skončí ich cesta. Keď sa ich pokušiteľ úplne zmocní, stávajú sa jeho pomocníkmi pri zvádzaní ďalších ľudí do záhuby.

Prorok Izaiáš napísal: „Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomretých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? K zákonu a k svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit“ (Iz 8,19.20). Keby sme my ľudia prijali v Písme jasne vyloženú pravdu o prirodzenosti človeka a stave mŕtvych, poznali by sme v učení a v prejavoch špiritizmu pôsobenie satana, jeho moc, znamenia a klamné zázraky. Namiesto toho, aby sa zriekli falošnej slobody, ktorá veľmi lahodí neobrátenému srdcu, a aby sa zriekli obľúbeného hriechu, mnohí radšej zatvárajú oči pred svetlom a napriek varovaniu idú svojou cestou ďalej a satan ich zatiaľ drží v zajatí ako svoju korisť. „Neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. Preto Boh na nich zosiela dôsledky zvádzania, aby verili lži“ (2 Tes 2,10.11).

Odporcov špiritistického učenia napádajú nielen ľudia, ale predovšetkým satan a jeho pomocníci. Nepriatelia špiritizmu totiž bojujú proti duchovným mocnostiam a zlým duchom na výsostiach. Satan sa nevzdáva ani kúska územia, kým ho nezaženú nebeskí poslovia. Boží ľud môže satanovi čeliť tak ako Spasiteľ slovami: „Je napísané!“ Satan vie aj dnes, práve tak ako za čias Ježiša Krista, citovať Písmo a preznačovať jeho výroky, aby nimi podoprel svoje klamstvá. Tí, čo chcú obstáť v tejto nebezpečnej dobe, musia rozumieť učeniu Písma.

Mnohí ľudia sa stretávajú duchmi démonov, ktorí sa im zjavujú v podobe zosnulých príbuzných či priateľov a hlásajú im úplné bludy. Títo služobníci zvyknú apelovať na naše city a upozorňujú na zázraky, len aby presadili svoje tvrdenie. Musíme byť pripravení odolať im biblickou pravdou, ktorá jasne hovorí, že mŕtvi nevedia nič a že tak sa zjavujú diabolskí duchovia.

Čaká nás hodina „pokušenia, ktorá príde na celý svet pokúšať tých, čo bývajú na zemi“. Koho viera nekotví v Božom slove, ľahko bude oklamaný a porazený. Satan pôsobí „so všetkým zvádzaním k neprávosti“, len aby ovládol ľudí a jeho klamstvá budú stále útočnejšie. Svoj cieľ však dosiahne len vtedy, ak ľudia dobrovoľne podľahnú jeho zvodom. Kto chce poznať pravdu a úprimne ju hľadá, kto usiluje o vnútornú očistu poslušnosťou a všemožne sa snaží pripraviť sa na zápas, nájde v Bohu pravdy bezpečnú ochranu. Spasiteľ sľúbil: „Pretože ty si zachoval moje slovo o vytrvalosti, i ja teba ochránim pred hodinou pokušenia“ (Zj 3,10). Pán skôr pošle všetkých nebeských anjelov na záchranu svojho ľudu, než by nechal napospas satanovi jediného človeka, ktorý mu dôveruje.

Prorok Izaiáš poukazuje na strašný klam, ktorý pôsobí, že bezbožní ľudia sa budú cítiť bezpeční pred Božou spravodlivosťou: „Uzavreli sme zmluvu so smrťou a dohodu sme urobili s podsvetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôjde až k nám, lebo lož sme si spravili útočiskom a v klame sme sa ukryli“ (Iz 28,15). K opisovanej skupine patria tí, čo sa v svojej zatvrdilej nekajúcnosti utešujú myšlienkou, že Boh nebude trestať hriešnikov a všetkých ľudí – bez ohľadu na ich skazenosť – vezme do neba, aby žili ako anjeli. Ešte pevnejšie sa spájajú so smrťou a peklom tí, čo odmietajú pravdy, ktoré Boh určil spravodlivým na obranu v čase tiesne a namiesto nich nachádzajú útočisko v satanových lživých predstavách špiritizmu.

Nad slepotou ľudí dnešnej generácie možno len žasnúť. Tisíce zavrhujú Božie slovo ako nehodnoverné učenie a dychtivo prijímajú satanove klamstvá. Pochybovači a posmešníci sa vysmievajú horlivosti ľudí, ktorí zápasia o vieru prorokov a apoštolov a zabávajú sa zosmiešňovaním výrokov Písma o Kristovi, o pláne vykúpenia človeka a potrestaní tých, čo pravdu neprijali. Prejavujú súcit s ľuďmi, ktorí sú takí slabí a poverčiví, že uznávajú Božie požiadavky a riadia sa príkazmi Božieho zákona. Prejavujú takú sebaistotu, akoby naozaj uzavreli zmluvu so smrťou a dohodu s peklom, ba akoby medzi seba a Boží trest postavili neprekonateľnú hradbu. Nič ich nevie vydesiť. Tak dokonale sa odovzdali pokušiteľovi, tak tesne sú s ním spojení a tak dôkladne presiaknutí jeho duchom, že nemajú silu ani chuť vymaniť sa z jeho zajatia.

Satan dlho pripravoval svoj posledný pokus oklamať svet. Základom jeho pôsobenia je uistenie, ktoré dal Eve v raji: „Určite nezomriete!“ „V deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo“ (1 Moj 3,4.5). Rozvíjaním špiritizmu postupne pripravoval pôdu pre svoj vrcholný podvod. Žiaduci cieľ ešte celkom nedosiahol, ale jeho úsilie bude mať úspech. Prorok napísal: „Videl som troch nečistých duchov ako žaby..., to sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň vševládneho Boha“ (Zj 16,13.14). Okrem tých, ktorí na základe viery v Božie slovo budú pod Božou ochranou, celý svet zachváti satanov klam. Diabol uspáva ľudí v pocite, že im nehrozí nijaké nebezpečenstvo, a zobudí ich až pri príchode Božieho hnevu.

Pán povedal: „Právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Kamenec zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody. Potom zmarená bude vaša zmluva so smrťou a vaša dohoda s podsvetím neobstojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení“ (Iz 28,17.18).