36. Nastávajúci boj

Satan sa od samého začiatku veľkého sporu v nebi snažil odstrániť Boží zákon. Preto sa vlastne vzbúril proti Stvoriteľovi a odvtedy, čo bol vyhnaný z neba, pokračuje vo svojom odboji na zemi. Úporne sleduje rovnaký zámer: Oklamať ľudí a zviesť ich k prestupovaniu Božieho zákona. Nakoniec je jedno, či svoj cieľ dosiahne tak, že ľudia odmietnu celý zákon alebo zavrhnú len jedno prikázanie. Kto prestupuje „jedno prikázanie“, prestupuje vlastne všetky, pretože svojím vplyvom a príkladom sa postavil na stranu hriechu, a teda „previnil by sa proti všetkým“ (Jak 2,10).

V snahe znehodnotiť Božie prikázania falšuje satan učenie Písma, preto tisíce veria bludom, hoci tvrdia, že veria Písmu. Dnešný veľký boj medzi pravdou a bludom je len poslednou fázou odvekého sporu o Boží zákon. Práve do tohto zápasu sme teraz zatiahnutí, a je to boj medzi ľudskými príkazmi a Božími ustanoveniami, medzi náboženstvom Písma a náboženstvom tradícií, legiend a bájok.

Sily, ktoré sa nakoniec zjednotia proti pravde a spravodlivosti, snažia sa jednotne pôsobiť už teraz. Božie slovo, ktoré sme dostali za cenu veľkého utrpenia a krviprelievania, neberú ľudia vážne. Hoci dnes môže mať Bibliu každý, len málokto ju prijíma za spoľahlivého sprievodcu životom. Nevera nadobúda nebezpečné rozmery nielen vo svete všeobecne, ale aj v cirkvách. Mnohí kresťania prestávajú veriť už aj tým článkom biblického učenia, ktoré sú základom kresťanstva. Veľa kresťanov odmieta čiastočne alebo úplne také výroky Písma, ktoré na pokyn Božieho Ducha zaznamenali pisatelia Biblie, ako záznam o skutočnom stvorení, o páde do hriechu, o zmierení a večnej platnosti Božieho zákona. Tisíce tých, ktorí sa vystatujú svojimi vedomosťami a nezávislým myslením, pokladajú bezvýhradnú dôveru Písmu za prejav slabosti. Kritika Písma a zľahčovanie jeho najdôležitejších právd sa pokladá za dôkaz učenosti a veľkej múdrosti. Mnohí kazatelia učia svojich poslucháčov a mnohí profesori a učitelia vštepujú svojim žiakom, že Boží zákon bol zmenený alebo zrušený, a teda tí, čo Božie požiadavky uznávajú za stále platné a doslovne záväzné, si zaslúžia len posmech a pohŕdanie.

Kto však odmieta pravdy Božieho zákona, odmieta jeho Pôvodcu. Kto znevažuje Boží zákon, popiera právomoc Zákonodarcu. Z falošného učenia a z pomýlených názorov si možno utvoriť modlu rovnako ľahko, ako vyrezať si ju z dreva či vytesať z kameňa. Zvodca predstavuje ľuďom Božie vlastnosti v nesprávnom svetle, a tým v nich vytvára skreslenú predstavu o povahe Stvoriteľa. Mnohí ľudia posadili na trón určitú filozofickú modlu, no živého Boha, ktorý sa zjavil vo svojom Slove, v Ježišovi Kristovi uctieva len málokto. Tisíce zbožňujú prírodu, ale popierajú Boha prírody. V dnešnom kresťanstve má modlárstvo rôznu podobu práve tak, ako v starom Izraeli počas pôsobenia proroka Eliáša. Boh mnohých domnelých učencov, filozofov, básnikov, politikov či novinárov – boh moderných kruhov, mnohých vysokých škôl a univerzít, ba aj niektorých teologických učilísk – nie je oveľa lepší ako bol Baal, fénický boh slnka.

Nijaký iný blud, ktorý prenikol do kresťanstva, nepopiera zjavnejšie Božiu autoritu aj rozum a nie je vo svojich dôsledkoch zhubnejší než moderné, všeobecne sa šíriace učenie, že Boží zákon už medzi ľuďmi nie je záväzný. Každý národ má svoje zákony, ktoré si vyžadujú uznanie a poslušnosť, bez nich totiž nemôže existovať nijaké štátne zriadenie. Bolo by možné, aby Stvoriteľ neba a zeme nemal zákon, ktorý by mali poslúchať stvorené bytosti? Predstavme si, že by významní kazatelia začali verejne tvrdiť, že zákony ich krajiny, ktoré občanom zaručujú ich práva, netreba uznávať a rešpektovať, pretože ľuďom obmedzujú slobodu. Dokedy by cirkevníci trpeli takých kazateľov? Čo je horšie? Neposlúchať štátne zákony určitej krajiny alebo znevažovať Božie prikázania, ktoré sú základom každého ľudského zriadenia?

Skôr by sa dalo pochopiť, keby štáty zrušili vlastné zákony a ľuďom dovolili robiť, čo sa im páči, než aby Vládca vesmíru mohol zrušiť svoj zákon a svet ponechal bez kritéria, ktorým odsudzuje vinníkov a ospravedlňuje poslušných. Vieme si predstaviť, aké dôsledky by malo zrušenie Božieho zákona? Ľudia sa už o to pokúšali. Keď sa vo Francúzsku dostal k moci ateizmus, odohrávali sa strašné výjavy. Pred celým svetom sa vtedy ukázalo, že zrušiť ustanovenia Božej vlády znamená prijať najhoršiu tyraniu. Kedykoľvek ľudia odstránia meradlo spravodlivosti, dávajú vládcovi temnoty a zla možnosť, aby upevnil na zemi svoju moc.

Tam, kde ľudia odmietajú Božie ustanovenia, hriech už prestáva byť hriešny a spravodlivosť začína byť nežiaduca. Tí, čo sa nechcú podriadiť Božej vláde, vôbec si nevedia vládnuť sami. Svojím zhubným učením dávajú nevhodný príklad deťom i mladým ľuďom, ktorí celkom prirodzene neradi znášajú akékoľvek obmedzovanie, takže ovocím býva nezákonné, mravne nezáväzné správanie spoločnosti. Ľuďom, ktorí uznávajú Božie prikázania, sa neraz posmievajú tí, čo sami ochotne prijímajú satanove klamstvá. Podliehajú vlastným chúťkam a dopúšťajú sa hriechov, ktoré kedysi boli kliatbou pohanov.

Kto učí ľudí znevažovať Božie prikázania, rozsieva neposlušnosť, a tú nakoniec aj zožne. Odstránením zábran daných Božím zákonom by sa čoskoro prestali rešpektovať aj ľudské zákony. Keďže Boh zakazuje nečestné správanie, závisť, lož a podvody, ľudia tieto príkazy Božieho zákona radi prekračujú ako prekážku na ceste k životnému úspechu. Vôbec si nevedia predstaviť, aké následky by malo zrušenie Božích predpisov. Keby zákon neplatil, prečo by sa mal niekto báť prestupovať ho? Vlastníctvo by bolo nebezpečne ohrozené. Ľudia by sa zmocňovali majetkov svojich blížnych násilím a tí najmocnejší by boli teda aj najbohatší. Kto by potom rešpektoval ľudský život? Manželská vernosť by prestala chrániť rodinu. Silný a bohatý muž by ľahko získal ženu svojho blížneho. Prestal by platiť príkaz o úcte detí k rodičom práve tak, ako prikázanie o dni odpočinku. Pod vplyvom zvrhlých túžob by deti neváhali siahnuť na život svojich rodičov. Civilizované ľudstvo by sa stalo bandou lupičov a vrahov a zo spoločnosti by sa vytratil mier a šťastie.

Názor o nezáväznosti Božích požiadaviek už veľmi oslabil základy mravných záväzkov a otvoril hrádze neprávosti, ktorá sa valí svetom. Bezprávie, hýrenie, zvrhlosť sa na nás rútia zo všetkých strán. Satan pôsobí v rodinách a prenikol už aj do kresťanských domácností. Neraz v nich badať závisť, podozrievanie, pokrytectvo, odcudzenie, spory, hádky, stratu dôvery a zmyselnú žiadostivosť. Celý systém náboženských zásad a náuk, ktorý má byť základom a spojivom spoločenského života, sa otriasa a hrozí zrútením. Najhorší zločinci, ktorí si odpykávajú tresty za svoje zvrhlé skutky, neraz sa tešia takému záujmu a pozornosti, ako keby vykonali niečo veľkolepé. Ich zjav, povahy a zločiny dostávajú veľkú publicitu. Tlač podrobne oboznamuje čitateľov s ich trestuhodnými skutkami, čím vlastne nepriamo nabáda k páchaniu podvodov, lúpeží, vrážd a pôvodca hriechu môže nad úspechom svojich zámerov len jasať. Hra s ohňom nerestí, nezmyselného zabíjania, strašného rozmachu nestriedmostí a neprávostí každého druhu a stupňa by mali vyburcovať bohabojných ľudí, aby uvažovali, čo môžu ešte urobiť proti návalu zla.

Aj právne inštitúcie možno korumpovať. Vládcov motivuje túžba po zisku a prepychovom spôsobe života. Nestriedmosť ochromila schopnosti mnohých do tej miery, že temné sily získali nad nimi takmer úplnú nadvládu. Sami obhajcovia spravodlivosti podliehajú tlaku zla, berú úplatky a klamstvami neraz porušujú právo. Medzi strážcami zákona sa tiež prejavujú rôzne neresti a vášne, ako aj nepoctivosť každého druhu. „Tak je právo potlačené a spravodlivosť stojí ďaleko, lebo pravda klesá na námestí a poctivosť nemá prístupu“ (Iz 59,14).

Priamym následkom potláčania Božieho slova bolo za vlády cirkevného mocenského systému duchovné temno a všeobecné zlo. Kde však nájsť príčinu všeobecne rozšírenej bezbožnosti, odmietania Božieho zákona a následnej skazenosti v čase náboženskej slobody a svetla evanjelia? Satan už teraz nemôže držať svet v područí tým, že mu znemožní prístup k Božiemu slovu, a preto v záujme svojho cieľa používa iné prostriedky. Podvracanie viery v Božie slovo mu slúži práve tak, ako keď v minulosti ničil Bibliu. Šírenie názoru o nezáväznosti Božieho zákona má medzi ľuďmi podobný účinok, ako keby o požiadavkách zákona vôbec nevedeli. Ako v minulosti tak i dnes presadzuje zvodca svoje zámery prostredníctvom kresťanských cirkví. Tie odmietajú nepopulárne pravdy napriek jasnému zneniu Písma. Pri výklade týchto právd zaujímajú také stanoviská, ktoré šíria semeno pochybností. Pridŕžajú sa odvekých bludov o prirodzenej nesmrteľnosti, o vedomom stave človeka po smrti, čím sa zriekajú jedinej ochrany pred zvodmi špiritizmu. Následkom učenia o večnom utrpení v pekelnom ohni stratili mnohí vieru v Písmo. O záväznosti štvrtého prikázania a povinnosti svätiť sobotu mnohí kresťanskí učitelia otvorene hlásajú, že Boží zákon nie je záväzný, pretože len tak sa môžu zbaviť povinnosti, ktorú nechcú plniť. So sobotou odmietajú celý zákon. Pri šírení zvesti o záväznosti pravého dňa odpočinku sa odmietanie Božieho zákona stáva takmer všeobecným, pretože ľudia sa tým zbavujú zodpovednosti za plnenie požiadavky štvrtého prikázania. Výklady mnohých kresťanských teológov otvárajú dvere nevere, špiritizmu a zavrhovaniu Božieho zákona; a na týchto predstaviteľoch spočíva veľká zodpovednosť za neprávosti, ktoré sú dnes v kresťanstve rozšírené. Práve títo ľudia tvrdia, že šíriaci sa príval skazenosti je veľkou mierou následkom znesväcovania takzvaného „kresťanského dňa odpočinku“ a že zákonitým donútením zachovávať nedeľu by sa mravný stav spoločnosti zlepšil. Toto počujeme najmä v Amerike, kde najvýraznejšie zaznelo posolstvo o pravej sobote podľa Písma. Hnutie bojujúce za abstinenciu, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie a najdôležitejšie reformné hnutia v oblasti morálky, sa často spája s hnutím usilujúcim sa uzákoniť nedeľu. Jeho obhajcovia sa správajú tak, ako keby boli zástancami najvyššieho blaha spoločnosti. Každého, kto sa s nimi nechce spojiť, označujú za odporcu zdravej životosprávy a mravnej obnovy. Skutočnosť, že hnutie pôvodne šíriace správnu myšlienku začne presadzovať blud, nie je nijakým dôkazom oprávnenosti bludu. Jed sa dá zamaskovať tým, že sa zamieša do potravy, ale tak sa jeho podstata nezmení. Naopak, stáva sa ešte nebezpečnejším, pretože ho možno užiť nevedome. Jednou zo zvodcových zákerností je spájanie lži s toľkou dávkou pravdy, aby lož vyzerala vierohodne. Predstavitelia hnutia za uzákonenie nedele môžu obhajovať a presadzovať reformy, ktoré sú pre ľudí potrebné a zásady, ktoré zodpovedajú Písmu. Ak však presadzujú požiadavku odporujúcu Božiemu zákonu, potom úprimní veriaci nemôžu s nimi spolupracovať. Nahrádzanie Božích prikázaní ľudskými predpismi nemožno ničím ospravedlniť.

Predovšetkým dva podvody môžu ľudí zviesť na stranu nepriateľa: nebiblické učenie o prirodzenej nesmrteľnosti duše a rovnako nebiblické učenie o posvätnosti nedele. Prvý podvod pripravuje pôdu špiritizmu, druhý zvádza k obhajobe cirkevno-mocenského systému. Protestanti Spojených štátov nebezpečne ústretovo podávajú ponad priepasť ruku špiritizmu a podobne ústretovo ju ponad priepasť podávajú aj Rímu. Pod vplyvom tohto trojnásobného spojenectva vykročia Spojené štáty po stopách Ríma a pošliapu slobodu svedomia.

Špiritizmus je dnes tým zvodnejší a nebezpečnejší, čím viac sa prispôsobuje kresťanstvu. Aj vládca temnoty sa prispôsobuje dnešnej situácii. Ľuďom sa predstavuje ako anjel svetla. Pomocou špiritizmu bude konať divy, uzdravovať chorých a predvádzať nepopierateľne nadprirodzené javy. Toto pôsobenie zvodných duchov v mene Písma a úcty k cirkevným inštitúciám budú ľudia prijímať ako prejav Božej moci.

Dnes sa dá len veľmi ťažko rozpoznať deliaca čiara medzi kresťanmi a neveriacimi. Členovia cirkví obľubujú to, čo miluje svet a radi sa s ním spolčujú. Snahou arcizvodcu je pospájať ich všetkých navzájom a v záujme vlastného zámeru ich vohnať do náručia špiritizmu. Veriacich katolíkov, ktorí sa spoliehajú na zázraky ako znamenie pravej cirkvi, môže ľahko oklamať práve moc, ktorá ich vie robiť. Ľahko však budú oklamaní aj tí protestanti, ktorí odmietajú štít pravdy Písma. Jedni i druhí spolu s neveriacimi budú mať len tvárnosť pobožnosti, ale bez akejkoľvek moci. Táto jednota sa môže javiť ako veľké hnutie s predstavou obrátiť svet a nastoliť dlho očakávané tisícročné kráľovstvo Ježiša Krista.

Pomocou špiritizmu sa bude satan javiť ako dobrodinec ľudstva. Vie uzdravovať chorých v mene nového, vyššieho náboženstva, no následky jeho pôsobenia budú ničivé. Svojimi pokušeniami strhne mnohých do záhuby. Nestriedmosť otupuje rozum, potom nasleduje neovládané pôžitkárstvo, sváry a krviprelievanie. Má rád vojnu, pretože v ľuďoch podnecuje najhoršie vášne a potom svoje obete, ktoré sa utápajú v nerestiach a krvi, strháva do večného zahynutia. Satan podnecuje národy do vzájomných vojen, pretože tak môže odviesť pozornosť ľudí od prípravy na deň Božieho súdu.

Pôvodca všetkého zla pôsobí aj prostredníctvom prírodných živlov, aby žatva smrti nepripravených ľudí bola bohatšia. Pozná tajomstvo prírodných dejov a všemožne sa snaží ovládnuť živly do takej miery, do akej mu to dovolí Stvoriteľ. Keď mu kedysi dovolil skúšať Jóba, tento Boží muž prišiel v následných pohromách o stáda, služobníctvo, domy a deti. Boh chráni svoje stvorenie pred mocou tohto zákerného nepriateľa. Keďže kresťanský svet pohŕda Božím zákonom, Boh urobí to, čo povedal – zbaví zem požehnania, prestane chrániť tých, ktorí broja proti jeho poriadku a učia, ba nútia robiť iných to, čo robia svojvoľníci. Koho Pán prestal chrániť, toho zákonite ovládne satan. Takých vie v záujme vlastných zámerov zahrnúť priazňou a všemožne im pomôcť. Iných zase stíha utrpením.

Satan sa predstavuje ľuďom ako zázračný lekár, ktorý vie vyliečiť všetky choroby, pritom však choroby a nešťastia prináša sám, a to tak, že ničí celé veľké mestá, mení ich na rumoviská a vyľudnenú púšť. Podobne pôsobí aj dnes. Svoju moc prejavuje v nešťastiach a pohromách na mori i na zemi, vo veľkých požiaroch, ničivých víchriciach, v strašných krupobitiach, búrkach, záplavách, zemetraseniach a v tisícorakých iných spôsoboch. Zničená úroda má za následok hlad a biedu. Smrteľnou nákazou znečistené ovzdušie prináša zástupom ľudí smrť. Niet pochýb, že takýchto katastrof bude stále pribúdať a budú rozsiahlejšie. Rany postihnú ľudí i zvieratá. „Trúchli, vädne zem..., zem pod svojimi obyvateľmi je znesvätená, veď prestúpili zákony a prekročili ustanovenia, zrušili večnú zmluvu“ (Iz 24,4.5).

Zvodca potom ľudí ľahko presvedčí, že všetko zlo spôsobujú tí, čo slúžia Bohu. Práve ľudia, čo zarmucujú Pána, označia za príčinu všetkého svojho nešťastia tých, ktorých vernosť Bohu prejavená poslušnosťou voči Božím prikázaniam, im je trvalou výčitkou. Títo budú ochotne tvrdiť, že nezachovávaním nedele ľudia urážajú Boha a že práve tento hriech privoláva pohromy, ktoré neprestanú, kým sa nebude prísne vyžadovať zachovávanie nebiblického dňa odpočinku – nedele. Budú tiež hovoriť, že zachovávatelia požiadaviek štvrtého prikázania ako odporcovia svätenia nedele škodia ľuďom tým, že bránia Bohu, aby prejavil svoju priazeň a aby sa im darilo. Zopakujú sa obvinenia vznesené kedysi proti Božím služobníkom. „Keď Acháb uzrel Eliáša, povedal mu: Si to ty, čo do záhuby vedieš Izrael? Odvetil: Ja nevediem do záhuby Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili príkazy Hospodinove a chodíte za baalmi“ (1 Kráľ 18,17.18). Keď potom falošné obvinenia podnietia hnev ľudí, tí sa obrátia proti Božím poslom, tak ako sa v dávnych časoch hnev odpadnutého Izraela obrátil proti Eliášovi.

Divotvorná moc, ktorá sa prejavuje v špiritizme, sa zameriava najmä proti tým, čo radšej poslúchajú Boha ako človeka. Zvodní duchovia budú predstierať, že prichádzajú od Boha, aby presvedčili tých, ktorí nechcú zachovávať nebiblický deň odpočinku, že podliehajú klamu a majú rovnako zachovávať zákony svojej krajiny ako zákon Boží. Budú lamentovať nad všeobecne rozšíreným zlom vo svete a zjednotia sa s názormi náboženských predstaviteľov, ktorí tvrdia, že pokles mravnosti je následkom znesväcovania nedele. V takomto vyostrení situácie sa terčom ich veľkého hnevu stanú tí, čo toto falošné svedectvo odmietnu.

V záverečnom boji proti Božiemu ľudu bude nepriateľ postupovať rovnako ako na začiatku veľkého sporu v nebi. Vtedy predstieral, že mu ide o upevnenie Božej vlády, pritom však tajne robil všetko, aby ju zvrhol. Verných Božích služobníkov obviňoval z toho, čo sám chcel dosiahnuť. Podobnou nepravdou sa vyznačujú aj smutné dejiny rímskej cirkvi. Hovorí, že na zemi predstavuje a zastupuje samého Boha, pritom sa však snaží povzniesť nad neho a meniť jeho zákon. Za vlády cirkevno-mocenského systému muselo mnoho ľudí zaplatiť svoju vernosť evanjeliu vlastným životom. Boli označovaní za zločincov, ktorí sa údajne spolčili so satanom a boli všemožne hanobení, aby sa nielen ostatným ľuďom, ale aj sami sebe javili ako najväčší zločinci. Podobne to bude aj v blízkej budúcnosti. Satan sa usiluje zničiť všetkých, čo zachovávajú Boží zákon, pritom však dianie ovplyvňuje tak, aby boli obvinení, že prestupujú zákony, zneuctievajú Boha, čím privolávajú na svet pohromy.

Boh nenúti vôľu ani neláme svedomie; satan sa však stále uchyľuje k násiliu a zastrašovaniu, aby ovládol tých, ktorých nemôže zviesť. Takto sa snaží ovládnuť svedomie a zabezpečiť si oddanosť svojich obetí. Svoje zámery presadzuje prostredníctvom náboženskej i svetskej moci, aby tieto dve vplyvné sily donútili ľudí poslúchať ľudské ustanovenia na úkor Božieho zákona.

Tí, čo budú zachovávať biblickú sobotu, budú označení za nepriateľov zákona a poriadku, ktorí podvracajú morálne opory spoločnosti, pôsobia anarchiu, rozvrat a privolávajú na svet Božie tresty. Ich snahy svedomito zachovávať Božie zásady budú označené za tvrdohlavosť a pohŕdanie štátnou mocou. Budú obviňovaní zo sprisahania proti vláde. Kazatelia, ktorí neuznávajú záväznosť Božieho zákona, budú hlásať, že opačne zmýšľajúci sú povinní poslúchať nariadenia svetských úradov, akoby šlo o Božie nariadenia. Tí, čo zachovávajú Božie prikázania, budú pred zákonodarcami obvinení a súdmi odsúdení. Ich slová budú zlomyseľne prekrúcané a ich skutkom sa budú pripisovať tie najhoršie pohnútky.

Keď protestantské cirkvi odmietnu jasné biblické dôkazy o záväznosti Božieho zákona, vynasnažia sa umlčať tých, ktorých vieru nemôžu vyvrátiť Písmom. Hoci to popierajú, vydajú sa na cestu, ktorá vedie k prenasledovaniu tých, ktorí vedome nechcú robiť to, čo koná ostatný kresťanský svet a odmietajú autoritatívnu požiadavku svätenia nebiblického dňa odpočinku.

Predstavitelia cirkví a štátu sa spoja, aby prehovárali, presviedčali, ba aj nútili všetkých ľudí uctievať nedeľu. Božiu moc pritom nahradia prísne obmedzujúce opatrenia. Predajnosť mnohých verejných činiteľov podkopáva lásku k spravodlivosti a úctu k pravde. Aj v slobodnej Amerike je reálne nebezpečenstvo, že vláda a zákonodarcovia podľahnú nátlaku a vydajú zákon vynucujúci svätenie nedele, aby si zachovali priazeň ľudu. Prestanú si vážiť slobodu svedomia, ktorá sa dosiahla za cenu veľkých obetí. V budúcom zápase budeme svedkami naplnenia prorockých slov. „Drak sa na šelmu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú svedectvo Ježišovo“ (Zj 12,17).