38. Záverečné varovanie

„Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem. I zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, žalárom všetkých nečistých duchov, žalárom všetkých nečistých vtákov, žalárom všetkej nečistej a nenávidenej zveri.“ „A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho pliag“ (Zj 18,1.2.4).

Tento text hovorí o čase, keď sa posolstvo o páde Babylona podľa slov druhého anjela zo Zjavenia 14. kapitoly zopakuje s dodatočnou zmienkou o úpadku rôznych organizácií, ktoré tvoria Babylon od jesene roku 1844, keď posolstvo zaznelo prvýkrát. Tu je opis žalostného stavu náboženského sveta. Každé odmietnutie pravdy zatemňuje myseľ a uzatvára srdce natoľko, že ľudia sa stanú zatvrdilými nevercami. Napriek Božím výstrahám ďalej prestupujú príkazy Božieho Desatora a nemožno vylúčiť, že nakoniec začnú prenasledovať tých, čo tieto prikázania zachovávajú ako sväté. Nevážia si Ježiša Krista, pretože pohŕdajú jeho Slovom a ľudom. Kým kresťanské cirkvi prijímajú učenie špiritizmu, padajú zábrany proti telesným pokušeniam a sklonom a náboženstvo sa stáva plášťom na zakrytie aj najhrubších neprávostí. Viera v špiritistické prejavy otvára dvere zvodným duchom a diabolskému učeniu, čo sa v cirkvách prejaví ako vplyv démonických síl.

O Babylone z čias proroctva čítame: „Jeho hriechy sa nahromadili až po nebo a Boh si spomenul na jeho neprávosti“ (Zj 18,5). Babylon zavŕšil mieru svojich vín a čoskoro má byť zničený. Boh má však v ňom ešte stále svoj ľud. Skôr než Babylon zasiahnu oznámené tresty, týchto verných treba vyzvať, aby sa nezúčastňovali na neprávostiach Babylona a „nedostali z jeho pliag“. Preto v proroctve čítame o náboženskom hnutí, ktoré predstavuje anjel. Prichádza z neba, osvecuje zem svojou slávou, volá mocným hlasom a oznamuje hriechy Babylona. Spolu s jeho posolstvom zaznieva aj volanie: „Vyjdite z neho, ľud môj!“ Tieto výzvy spolu s posolstvom tretieho anjela sú posledným varovaním obyvateľom tejto planéty.

Svet speje k strašnému koncu. Príkazy mocností bojujúcich proti Božím prikázaniam budú smerovať k tomu, aby sa „všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci“ (Zj 13,16) prispôsobili cirkevnej tradícii vrátane zachovávania nesprávneho dňa odpočinku. Tí, čo sa nebudú chcieť podriadiť tomuto príkazu, budú musieť znášať následky aj v podobe vyhlásenia najvyššieho trestu. V Božom zákone je zahrnutý pravý deň odpočinku, ktorý vyžaduje poslušnosť a varuje priestupníkov pred Božím trestom.

Keď sa ľuďom takto vysvetlí celá záležitosť, potom každý – kto nebude zachovávať Boží zákon a bude sa riadiť ľudskými príkazmi – prijme „znak šelmy“, znamenie oddanosti tej moci, ktorú sa rozhodne poslúchať viac než Boha. V takom prípade bude platiť nebeská výstraha: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu“ (Zj 14,9.10).

Boží hnev pocítia len tí, čo mali možnosť poznať a pochopiť pravdu, ale svojvoľne ju odmietli. Mnoho ľudí ešte nemalo príležitosť počuť aktuálnu pravdu. Nikto im nevysvetlil závažnosť štvrtého Božieho prikázania. Pán pozná ľudské srdcia a vie o každej pohnútke, nenechá nikoho, kto chce poznať pravdu, v neistote o podstate veľkého sporu. Nežiada od ľudí, aby slepo prijímali prikázania. Každý dostane potrebné poučenie, aby sa mohol uvážene rozhodnúť.

Sobota bude veľkým skúšobným kameňom vernosti, pretože najmä tento článok pravdy bol vždy terčom útokov. V záverečnej skúške budú ľudia vidieť jasne vymedzenú hranicu medzi tými, ktorí Bohu slúžia a tými, ktorí mu neslúžia. Zachovávanie nesprávneho dňa odpočinku podľa štátnych zákonov, ale proti štvrtému prikázaniu bude prejavom vernosti tej moci, ktorá je voči Bohu nepriateľská. Naproti tomu zachovávanie pravého dňa odpočinku ako výrazu poslušnosti Božiemu zákonu bude dôkazom vernosti Stvoriteľovi. Kým jedna časť ľudí svojou podriadenosťou svetskej moci prijme znamenie šelmy, druhá svojou vernosťou Božej autorite prijme Božiu pečať.

Zvestovatelia posolstva tretieho anjela boli neraz pokladaní za šíriteľov poplachu. Ich predpovede, že v Spojených štátoch sa prejaví náboženská neznášanlivosť, že cirkev sa spojí so štátom a spoločne budú prenasledovať zachovávateľov Božích prikázaní, sa pokladali za nezmyselné a smiešne. Mnohí Američania sebaisto tvrdili, že táto krajina nebude nikdy ničím iným, než čím vždy bola – obhajcom náboženskej slobody. Keď sa však začne hovoriť o vynútenom zachovávaní nedele, pochopia, že sa blíži niečo, o čom ľudia tak dlho pochybovali a čomu neverili. Vtedy bude posolstvo tretieho anjela aktuálne ako nikdy predtým.

Boh mal v každej dobe svojich služobníkov, ktorí karhali hriechy a to vo svete i v cirkvi. Keďže ľudia najradšej počúvajú príjemné slová, čistá a neprikrášlená pravda nebýva vypočutá. Mnohí reformátori sa na začiatku svojho pôsobenia snažili vyčítať hriechy cirkvi a jednotlivcom veľmi opatrne. Dúfali, že príkladom svojho kresťanského života ich privedú späť k biblickému učeniu. Pod vplyvom Božieho Ducha museli oznamovať jasné učenie Písma, ktoré pôvodne hlásať nechceli. Tak to bolo aj s prorokom Eliášom, ktorý na pokyn Ducha poukázal na hriechy bezbožného kráľa a odpadnutého ľudu. Boží služobníci boli nútení šíriť pravdu a hovoriť o nebezpečenstve, ktoré ohrozovalo ľudí. Bez ohľadu na následky oznamovali teda Boží odkaz a ľudia museli varovné posolstvo vypočuť.

Tak sa bude hlásať posolstvo tretieho anjela. Pán ho bude v pravý čas mocne šíriť aj prostredníctvom jednoduchých ľudí. On bude viesť tých, čo sa rozhodli slúžiť mu. Božích služobníkov uspôsobí na to dar Ducha Svätého, a nie vedecké štúdium. Ľudí viery a modlitby pripraví Boží Duch, aby vo svätom nadšení oznamovali Božie posolstvo. Títo zvestovatelia budú upozorňovať na hriechy Babylona, na tragické následky vynúteného zachovávania cirkevných tradícií, na vplyv špiritizmu a na nenápadný, ale rýchly rozmach cirkevno-mocenského systému. Budú prebúdzať ľud vážnymi výstrahami. Varovná výzva osloví desaťtisíce ľudí, ktorí ešte nikdy nič podobné nepočuli. Užasnú, keď sa dozvedia, že Babylon je cirkevný systém, ktorý odpadol od Boha nielen pre svoje bludy a hriechy, ale aj preto, že zavrhol Božiu pravdu. Na naliehavú otázku, s ktorou sa ľudia obrátia na svojich bývalých učiteľov, či to môže byť pravda, dostanú len príjemne chlácholiacu odpoveď, aby sa utíšili ich obavy a umlčalo prebudené svedomie. Keďže niektorým ľuďom odkaz na ľudskú autoritu nepostačí a budú si žiadať jasné dôkazy Písma, od duchovných učiteľov sa dá očakávať podobný hnev, aký kedysi rozpálil farizejov, pretože sa spochybní ich autorita. Potom označia posolstvo za diabolské a podnietia davy priestupníkov Božích prikázaní, aby jeho hlásateľov odmietali a prenasledovali.

Len čo sa spor prenesie do nových oblastí a pozornosť ľudí sa sústredí na znevažovaný Boží zákon, satan sa rozhnevá. Moc prejavená v posolstve odporcov len rozzúri. Duchovní sa všemožne vynasnažia zatemniť svetlo, aby neprebudilo členov ich cirkví. Budú potláčať diskusie o týchto životne dôležitých otázkach. Cirkvi budú vyžadovať zákrok štátu. V tomto úsilí budú deti Ríma s potomkami protestantizmu za jedno. Len čo hnutie vyžadujúce zachovávať nesprávny deň odpočinku zosilnie, možno očakávať zákony proti tým, ktorí sa pridŕžajú Božích prikázaní. Verných budú stíhať peňažité tresty, ba i uväznenie. Toto vydieranie môže nahradiť ponuka vplyvného miesta, rôznych odmien a výhod, len aby sa zriekli svojej viery. Oni však budú stále odpovedať: „Dokážte nám z Božieho slova, že blúdime.“ Za podobných okolností rovnako reagoval aj Martin Luther. Tí, čo budú zavolaní pred súd, dôrazne budú obhajovať pravdu. Mnohí z tých, ktorí budú počuť toto svedectvo, sa rozhodnú zachovávať všetky Božie prikázania. Takto sa s pravdou zoznámia tisíce ľudí, ktorí by inak o nej nepočuli.

Dôsledná poslušnosť Božiemu slovu sa bude pokladať za vzburu. Rodičia zaslepení pôvodcom hriechu sa budú tvrdo správať k svojim veriacim deťom, nadriadení budú utláčať svojich podriadených. Ochabne láska a priateľstvo. Nejedni rodičia budú vyháňať deti z domu. Bude to čas naplnenia slov apoštola Pavla: „Všetci, ktorí chcú žiť pobožne v Kristu Ježišovi, budú prenasledovaní“ (2 Tim 3,12). Keďže obhajcovia pravdy odmietnu uctievať náhradný deň odpočinku ako pravý, mnohí z nich budú uväznení, iní vypovedaní z krajiny a ďalších odsúdia na ťažké práce. Dnes nám niečo také pripadá nemožné, ale keď Boží Duch prestane chrániť ľudí a dostanú sa pod moc pôvodcu všetkého zla, ktorý nenávidí Božie prikázania, budú sa diať neslýchané veci. Ľudské srdce vie byť veľmi kruté, keď sa z neho vytratí Božia láska a úcta.

Pred blížiacou sa búrkou mnohí z tých, ktorí prijali posolstvo tretieho anjela bez toho, aby ich posvätilo a utvrdilo v poslušnosti pravde, zrieknu sa svojej viery a pridajú sa k odporcom. V tomto spojení so svetom sa názorovo zjednotia a všetko budú nakoniec vidieť rovnako ako svet. V skúške si zvolia pohodlnejšiu cestu. Ľudia nadaní, príjemní, ktorí sa kedysi hlásili k pravde, zneužijú svoje schopnosti na obhajobu klamstiev a zvedú ďalších. Stanú sa najtvrdšími nepriateľmi svojich spoluveriacich. Keď sa obhajcovia soboty dostanú pre svoju vieru pred súdy, títo odpadlíci sa stanú najlepšími pomocníkmi satana, budú obviňovať svojich bývalých spoluveriacich a lživými údajmi podnietia proti nim predstaviteľov štátnej moci.

Viera Božích služobníkov, ktorí verne hlásali varovné posolstvo, ctili Boha a jeho Slovo, prejde v čase prenasledovania tvrdou skúškou. Svoje svedectvo vydávali z podnetu Božieho Ducha. Jeho vplyv a posvätná horlivosť ich viedli cestou plnenia zverenej úlohy bez toho, aby mysleli na následky, ktoré im môže priniesť hlásanie Božieho posolstva. Nesledovali svetské záujmy, nemysleli na svoju povesť ani na prípadnú stratu života, ale keď sa ocitnú v búrke prenasledovania, keď budú obvinení zo všetkého možného, niektorí z nich preľaknutí zvolajú: „Keby sme boli vedeli, aké následky budú mať naše slová, radšej by sme boli mlčali.“ V takýchto tiesnivých chvíľach bude na nich zvodca útočiť svojím diabolským pokušením. Prenasledovaní si uvedomia, že dielo, ktoré konali, prevyšuje ich sily, aby ho mohli splniť. V ohrození života pôvodné nadšenie stratia, ale cúvnuť už nebudú môcť. Vo vedomí svojej bezmocnosti sa budú utiekať o pomoc k Všemohúcemu. Pripomenú si, že nehovorili vlastné slová, ale plnili príkaz toho, ktorý ich poslal varovať ľudí. Boh im vložil do srdca pravdu a oni ju museli hlásať.

V podobných skúškach sa ocitli aj Boží služobníci v minulosti. Viklef, Hus, Luther, Tyndale, Baxter, Wesley – tí všetci žiadali, aby ich učenie bolo posudzované z hľadiska Písma. Boli ochotní odvolať všetko, čo odporuje Božiemu slovu. Aj keď boli kruto prenasledovaní, Božiu pravdu hlásali ďalej. V každom historickom období bolo treba ľuďom zvestovať aktuálne posolstvo podľa toho, čo Boží ľud v danom čase potreboval. Každá nová pravda narážala na odpor a nenávisť. Ktokoľvek mal z nej požehnanie, nebol bez pokušenia a skúšok. Boh dáva novú pravdu svojmu ľudu vtedy, keď ju veriaci potrebujú. Veď kto by sa odvážil neoznámiť Božiu pravdu? Boh prikazuje svojim nasledovníkom, aby svetu hlásali poslednú ponuku milosti. Mlčanie by bolo veľmi nebezpečné. Kristovi vyslanci nenesú zodpovednosť za následky. Musia konať svoju povinnosť a ostatné prenechať Bohu.

Stupňovanie odporu vyvolá bezradnosť Božích služobníkov a bude sa im zdať, že prišla chvíľa rozhodnutia. Svedomie a Božie slovo ich budú uisťovať, že konajú správne. Hoci skúšky neprestanú, budú mať dosť sily, aby ich mohli znášať. Tvrdosť a urputnosť boja budú narastať, no viera a odvaha Božích svedkov bude úmerná nebezpečenstvu. Ich svedectvo bude znieť: „Kvôli priazni sveta sa neodvažujeme meniť Božie slovo, ani svätý Boží zákon deliť na časť podstatnú a nepodstatnú. Pán, ktorému slúžime, nás môže vyslobodiť. Kristus zvíťazil nad svetom a my sa premoženého sveta už nemusíme báť.“

Prenasledovanie v jeho rôznych podobách je vlastne prejavom určitej zásady, ktorá potrvá dovtedy, kým bude existovať satan a kresťanstvo bude schopné života. Nikto nemôže slúžiť Bohu, aby tým nepodnietil proti sebe hnev mocností zla. Budú naňho útočiť sily zla v obave, že by im mohol svojím vplyvom vytrhnúť zo záhuby ich obete. K nim sa pripoja zlomyseľní ľudia, ktorých zahanbil dobrý príklad a rôznymi pokušeniami sa vynasnažia odlúčiť ho od Boha. Ak sa im to nepodarí, použijú násilie, aby umlčali hlas jeho svedomia.

Kým Kristus slúži v nebeskej svätyni ako obhajca, na vládcov i ľud pôsobí Duch Svätý. Krotí ich a do určitej miery ovplyvňuje aj pripravované zákony. Bez zákonov by na svete bolo oveľa horšie. Nejeden štátnik je aktívnym satanovým nástrojom, ale medzi poprednými mužmi národov má aj Boh svojich služobníkov. Kým nepriateľ podnecuje svojich poslov, aby návrhmi marili Božie dielo, na štátnikov, ktorí ctia Boha, pôsobia Boží služobníci, aby nebezpečné opatrenia odporcov vyvrátili nezvratnými dôkazmi. Tak sa stáva, že niekoľko ľudí vie odraziť nebezpečný príliv zla. Odpor nepriateľov pravdy bude zadržaný, aby posolstvo tretieho anjela mohlo splniť svoje poslanie. Keď potom zaznie posledné varovanie, upúta pozornosť aj tých popredných mužov, prostredníctvom ktorých teraz Boh pôsobí, takže mnohí z nich ho prijmú a v čase záverečného súženia sa pridajú k Božiemu ľudu.

Anjel, ktorý posilní zvestovanie posolstva tretieho anjela, osvieti celú zem svojou slávou. Písmo tým predpovedá neobyčajne mocný, celosvetový rozmach tohto posolstva. Adventné hnutie z roku 1840-1844 bolo slávnym prejavom Božej moci. Posolstvo prvého anjela sa dostalo do všetkých misijných staníc sveta a v niektorých krajinách podnietilo najvýraznejší náboženský pohyb od čias protestantskej reformácie v 16. storočí. Hnutie vyvolané posolstvom tretieho anjela má byť ešte mohutnejšie.

Jeho účinok sa bude podobať turíčnym udalostiam. Tak ako Pán zoslal „skorý dážď“ v prítomnosti Ducha Svätého na začiatku zvestovania evanjelia, aby vzácne semeno mohlo vzklíčiť, tak v závere dejín zošle „neskorý dážď“, aby úroda dozrela. „Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina! Jeho príchod je istý ako ranná zora; príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zem“ (Hoz 6,3). „Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv“ (Joel 2,23). „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo.“ „Vtedy bude zachránený každý, kto bude vzývať meno Pánovo“ (Sk 2,17.21).

Veľké evanjelizačné dielo sa neskončí menším prejavom Božej moci, než akým sa vyznačoval jeho začiatok. Proroctvá, ktoré sa splnili pri zoslaní „jarného dažďa“ na začiatku kresťanských dejín, sa znova splnia v neskorom daždi v ich závere. „Nadídu časy rozvlaženia“, ktoré predpovedal apoštol Peter: „Kajajte sa teda a obráťte sa, aby vám boli zotreté hriechy, aby od Pána nadišli časy rozvlaženia a aby poslal Ježiša, vám predurčeného Krista“ (Sk 3,19.20).

Boží služobníci žiariaci svätým nadšením sa budú ponáhľať z miesta na miesto a všade budú hlásať Božie posolstvo. Tisíce hlasov budú po celom svete šíriť varovnú zvesť. Udejú sa divy, chorí budú uzdravovaní, veriacich budú sprevádzať znamenia a zázraky. Lživé zázraky predvedie aj satan, a to aj také, že pred očami ľudí privolá oheň z neba. (Pozri Zj 13,13.) Obyvatelia zeme sa budú musieť rozhodnúť.

Posolstvo sa nebude šíriť pod vplyvom dôkazov, ale skôr presviedčaním Božieho Ducha. Dôkazy už boli prednesené. Semeno pravdy sa zasialo, teraz klíči a prináša plody. Evanjelizačná práca nezostala bez vplyvu. Tieto posolstvá oslovili mnohých, aj keď celú pravdu ešte nepochopili alebo podľa nej celkom nežili. Teraz všade prenikajú lúče Božieho svetla, pravdu možno poznávať v jej plnej kráse a úprimné Božie deti sa zbavujú pút, ktoré ich zotročovali. Už ich nebudú môcť zdržiavať ani príbuzenské či cirkevné vzťahy. Pravdu si budú ceniť nad všetko ostatné. Napriek silám odporujúcim pravde sa mnohí postavia na Božiu stranu.