42. Víťazstvo lásky

Ježiš Kristus sa po skončení tisícročia opäť vráti na zem. Pri tomto návrate ho bude sprevádzať zástup vykúpených ľudí i anjelov. Zostúpi v sláve svojej velebnosti a na jeho rozkaz vstanú zo svojich hrobov bezbožní mŕtvi a oznámi sa im rozsudok. Bude to nespočítateľný zástup. „Je ich toľko ako morského piesku“ (Zj 20,8). Ako sa však líšia od tých, čo vstali z mŕtvych pri prvom vzkriesení. Spravodliví vyšli premenení, v rúchu večnej mladosti a krásy. Bezbožní však nesú stopy choroby a smrti.

Všetci v tomto obrovskom zástupe uvidia slávu Božieho Syna a akoby jedným hlasom zvolajú: „Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!“ Tieto slová však nezazneli z podnetu lásky ku Kristovi. Z neochotných úst si ich vynútila sila pravdy. Ako si bezbožní ľudia do hrobu ľahli, tak z nich povstávajú, s rovnakým pocitom nepriateľstva voči Kristovi a rovnako odbojne. Nebude im poskytnutý nijaký čas milosti na nápravu spáchaných hriechov. Nemalo by to nijaký zmysel. V ich hriešnom živote nenastal nijaký odmäk srdca. Predĺžený čas milosti by prežili rovnako ako čas prežitý na zemi. Nebrali by ohľad na Božie požiadavky a rovnako by sa búrili proti Bohu.

Kristus zostúpi na Olivový vrch, odkiaľ sa po svojom zmŕtvychvstaní odobral do neba a kde anjeli opakovali prísľub o jeho návrate. Prorok napísal: „Vtedy príde Hospodin, môj Boh a všetci svätí s ním.“ „V ten deň zastanú jeho nohy na Olivovom vrchu, ktorý leží východne od Jeruzalema, takže sa Olivový vrch rozštiepi spolovice na východ a na západ. Vznikne veľmi veľké údolie.“ „Hospodin bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude Hospodin jediný a jeho meno jediné“ (Zach 14,5.4.9). Keď Nový Jeruzalem zostúpi z neba v oslňujúcej sláve, spočinie na mieste pripravenom a očistenom na jeho príchod a Kristus so svojím ľudom i anjelmi vstúpi do Svätého mesta.

V tom čase sa bude satan chystať na záverečný boj o nadvládu. V predchádzajúcom stave bezmocnosti a bez možnosti konať svoje zákerné dielo bol tento vládca zla nešťastný a bezradný. Pri pohľade na toľké zástupy tých, čo vstali z mŕtvych a ktorých má na svojej strane, mu nádej ožije a rozhodne sa ďalej pokračovať v boji proti Bohu. Pod svoju zástavu zvolá všetky zástupy odsúdencov a pokúsi sa spolu s nimi uskutočniť svoje zámery. Bezbožní ľudia sú totiž satanovými zajatcami. Keď odmietli Krista, prijali vládu pôvodcu vzbury. Oni ochotne prijmú jeho návrhy a splnia jeho príkazy. Aj vtedy sa bude správať podľa svojej pôvodnej ľsti a neprizná sa, že je satanom. Predstaví sa ako vládca sveta, ktorý bol nezákonne pripravený o svoje dedičstvo, ako ochranca svojich oklamaných stúpencov s uistením, že z hrobu ich vyviedol vlastnou mocou a chce ich brániť pred najtvrdšou tyraniou. Satan využije Kristovu neprítomnosť medzi ľuďmi na zemi a bude robiť divy v snahe podoprieť svoje tvrdenia. Zo slabých budú silní a všetkým vdýchne svojho ducha a svoju silu. Navrhne im boj proti vykúpeným a sľubuje víťazstvo nad Božím mestom. Diabolsky sa bude radovať nad nespočítateľným zástupom tých, ktorí vstali z mŕtvych a oznámi, že ako ich vodca mesto dobyje, znova získa svoj trón a svoju vládu. 

V tom ohromnom zástupe budú jednotlivci z predpotopných dlhovekých generácií ľudia zdatných postáv a bystrého umu, ktorí pod nadvládou démonických síl venovali všetky svoje schopnosti snahe vyniknúť. Boli to ľudia, ktorých obdivuhodné umelecké diela prebúdzali v ostatných ľuďoch úctu k ich nadaniu. Ich krutosť a zlé zámery však poškvrnili zem a v človekovi znehodnotili Boží obraz. Títo ľudia si u Boha priamo vynútili, aby ich navždy vymazal spomedzi svojho stvorenstva. Medzi tými, čo vstali z hrobu, budú králi, vojvodcovia, ktorí si podmanili národy, silní muži, nikdy neporazení, i ctibažní vojaci, pred príchodom ktorých sa zachvievali kráľovstvá. Smrťou sa ich podstata nezmenila. Po vzkriesení budú v myšlienkach pokračovať tam, kde pri smrti prestali, s rovnakou dobyvačnou túžbou, aká ich hnala vtedy, keď zomierali.

Satan sa bude radiť so svojimi stúpencami, s vladármi, dobyvateľmi a udatnými bojovníkmi. Usúdia, že nad oveľa menším počtom obyvateľov Božieho mesta môžu obrovské zástupy služobníkov zla ľahko a rýchlo zvíťaziť. Treba teda zosnovať plány, ako sa zmocniť bohatstva a nádhery Nového Jeruzalema. Príprava na boj sa bezodkladne začne. Úspešní velitelia začnú vyzbrojovať zástupy bojovníkov a zostavovať bojové šíky jednotlivých oddielov.

Konečne zaznie rozkaz na útok a nesčíselné množstvo bojovníkov sa ženie vpred. Nijaký pozemský dobyvateľ nikdy nezhromaždil do boja toľko vojska odvtedy, čo sa začali vojny na zemi. Hlavným veliteľom tejto armády je mocný vojvodca satan a stúpenci zla sústredia všetky svoje sily na záverečný boj. V jeho armáde budú králi a vojvodcovia s nespočetnými bojovníkmi. Presne zoradené šíky budú postupovať po hrboľatom teréne k Božiemu mestu. Na Kristov príkaz budú brány Nového Jeruzalema zatvorené. Satanské vojská obkľúčia mesto a budú sa pripravovať na útok.

Potom sa Kristus znova zjaví svojim nepriateľom. Na žiarivozlatom podklade sa nad mestom ukáže aj veľký, vyvýšený trón. Naň sa posadí Boží Syn a okolo neho sa zhromaždia obyvatelia jeho kráľovstva. Ľudská reč nevie vyjadriť Kristovu moc a vznešenosť. Syna zahaľuje sláva večného Otca. Jas jeho prítomnosti naplní Božie mesto, prenikne bránami a zaplaví celú zem.

V bezprostrednej blízkosti trónu budú bývalí horliví stúpenci satana, ktorí boli „vytrhnutí ako hlaveň z ohňa“ a oddane nasledovali svojho Spasiteľa. Pri nich budú tí, čo dosiahli dokonalosť kresťanskej povahy v prostredí zamorenom klamstvom a neverou, tí, čo Boží zákon zachovávali aj vtedy, keď ho kresťanský svet neuznával. Budú tu aj milióny tých, ktorí pre svoju vieru boli v priebehu stáročí mučení. Bude tu stáť „veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka... pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti“ (Zj 7,9). Ich boj sa skončil, zvíťazili. Bežali o závod a získali cenu. Palmová ratolesť v ich rukách je symbolom víťazstva, biele rúcho znamením Kristovej nepoškvrnenej spravodlivosti, ktorou boli zaodetí.

Vykúpené zástupy budú spievať chválospev, ktorý sa bude rozliehať nebeskou klenbou: „Spása nášmu Bohu, sediacemu na tróne a Baránkovi“ (Zj 7,10). K tomuto chválospevu sa pripoja zástupy serafínov i ostatní anjeli. Pri pohľade na satanovu moc a zlobu si vykúpení uvedomia ako nikdy predtým, že víťazstvo im umožnila len moc Ježiša Krista. Nikto z celého zástupu nebude spásnu zásluhu pripisovať sebe, vlastnej sile a dobrote. Nikto nebude spomínať na to, čo vykonal alebo vytrpel. Obsahom každej piesne, témou každého chválospevu bude: Spasenie patrí nášmu Bohu a Baránkovi. Pred zhromaždenými obyvateľmi neba i zeme sa uskutoční korunovácia Božieho Syna. Potom s najvyššou mocou zvrchovaného Vládcu vynesie Kráľ kráľov rozsudok nad tými, čo sa vzbúrili proti jeho vláde, a spravodlivo posúdi tých, čo prestupovali jeho zákon a utláčali jeho ľud. Prorok napísal: „Videl som veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Pred ním utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. Otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. Mŕtvi boli súdení na základe zápisov v knihách podľa svojich skutkov“ (Zj 20,11.12).

Len čo sa knihy záznamov otvoria a Kristus sa podíva na bezbožných, všetkým prídu na myseľ hriechy, ktorých sa v živote dopustili. Uvedomia si, kde sa spreneverili čistote a nevinnosti a ako ich svojvoľnosť a vzbura zviedli k prestupovaniu Božieho zákona. Akoby ohnivým písmom uvidia záznamy o pokušeniach, ktorým nerozvážne podľahli, ako aj požehnania, ktoré zneužili. Uvidia Božích poslov, ktorých neláskavo odmietli, pripomenú si výstrahy, ktoré zanedbali, ako aj ponuky Božej milosti, ktoré ich spurné srdce zavrhlo.

Nad trónom sa zjaví kríž a ako v panoramatickom výjave sa ukáže Adamovo pokušenie, pád, aj všetky dejstvá plánu vykúpenia. Chudobné narodenie Spasiteľa, roky učenlivo a poslušne prežitej mladosti, jeho krst v Jordáne, pôst a pokušenie na púšti, jeho verejné pôsobenie, počas ktorého vyjavoval ľuďom tie najvzácnejšie Božie požehnania. Ďalej sa ukážu dni plné skutkov lásky a milosrdenstva, noci modlitieb a bdelej osamelosti v horskom ústraní, výjavy závistlivých intríg, nenávisti a zloby, ktorými sa mu ľudia odplácali za jeho dobrotu. Vyjaví sa strašný a tajomný duševný zápas v Getsemanskej záhrade pod ťarchou hriechov celého sveta i zrada, ktorá ho vydala do rúk rozzúreného davu, ako aj udalosti onej hrôzostrašnej noci. Ukáže sa bezbranný väzeň, ktorého opustili milovaní učeníci a do súdnej siene pred Piláta viedli jeruzalemskými ulicami suroví žoldnieri, aby ho pred zbabelým a krutým Herodesom zosmiešňovali, urážali, mučili a nakoniec odsúdili na smrť.

Pred rozochveným davom nakoniec prebehnú posledné obrazy dejstva. Tichý Trpiteľ ide na Golgotu, Vládcu vesmíru pribíjajú na kríž, kde sa spupní kňazi a hlučná zberba vysmievajú z jeho smrteľného zápasu a kde za nadprirodzenej tmy, zemetrasenia, pukania skál a otvárania hrobov dokonáva Vykupiteľ sveta.

V týchto strašných výjavoch je presne zachytená skutočnosť. Satan, jeho služobníci spolu s jeho zajatcami sa nebudú môcť odvrátiť od toho, na čo musia hľadieť. Každý jednotlivec sa rozpamätá na všetko, čo vykonal. Herodes, ktorý dal vyvraždiť nevinné betlehemské deti, aby zahubil izraelského Kráľa. Herodiada si uvedomí vinu za smrť Jána Krstiteľa podobne ako podkupný Pilát, posmievajúci sa vojaci, kňazi, predstavitelia ľudu a rozvášnený dav volajúci: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ – všetci budú s hrôzou sledovať svoje previnenia. Márna bude snaha skryť sa pred vznešenou vážnosťou Kristovej tváre, vyžarujúcej slávu slnka. Naproti tomu každý vykúpený zloží svoju korunu z hlavy k nohám Spasiteľa a vyzná: „Zomrel za mňa!“

V zástupe vykúpených budú Kristovi učeníci, statočný Pavol, horlivý Peter, milovaný a milujúci Ján, ich verní bratia a s nimi davy mučeníkov. Medzitým budú za hradbami mesta spolu so všetkými odpornými a ohavnými ľuďmi tí, čo Božích verných prenasledovali, väznili a zabíjali. Nero ako stelesnená neresť a krutosť bude svedkom radosti a plesania tých, ktorých kedysi mučil, aby mal z utrpenia diabolské potešenie. Bude tam i jeho matka, aby videla výsledok svojich intríg a poznala, že po nej zdedené zhubné črty a vášne, ktoré svojím vplyvom a príkladom len umocňovala, priniesli ovocie strašných a odporných zločinov.

Budú tam aj duchovní, kňazi a preláti, ktorí sa pokladali za Kristových služobníkov, a pritom používali mučidlá, žaláre a zapálené hranice, aby ovládli svedomie ľudí. Budú tam aj spupní a svojvoľní veľkňazi cirkevno-mocenského systému, ktorí sa povyšovali nad Boha a opovážili sa meniť zákony Najvyššieho. Títo pokryteckí cirkevní hodnostári sa budú musieť pred Bohom zodpovedať za všetko, čo by radi pokladali za utajené. Príliš neskoro spoznajú, že Vševediaci berie svoj zákon vážne a v nijakom prípade neprehliada vinu. Vtedy poznajú, že Kristus stotožňuje svoje záujmy so záujmami svojho ľudu a pochopia hlboký význam jeho slov: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mat 25,40).

Celý bezbožný svet bude stáť pred Božím súdom obvinený z velezrady proti Božej vláde. Nebude nikoho, kto by mohol obvinených obhajovať, nemajú sa čím ospravedlniť a Pán nad nimi vynesie rozsudok večnej smrti.

Potom už bude všetkým jasné, že odplatou za hriech nie je sloboda a večný život, ale otroctvo, sebazničenie a smrť. Bezbožní pochopia, o čo ich vzbura proti Bohu pripravila. Zavrhli ponuku nevystihnuteľnej večnej slávy. Túžba po nej je teraz už márna. Odsúdení budú volať: „To všetko sme mohli získať, ale rozhodli sme sa na to ani nemyslieť. Aká to zaslepenosť! Pokoj, šťastie a česť sme vymenili za biedu, hanbu a zúfalstvo.“ Uznajú, že z neba sú navždy vylúčení oprávnene, pretože celým svojím žitím dávali vlastne najavo: „Nechceme, aby tento človek (Ježiš) nad nami kraľoval“ (Luk 19,14).

Korunovácia Božieho Syna bude bezbožným pripadať ako sen. V jeho rukách uvidia dosky Božieho zákona, zásady, ktoré zavrhli a prestupovali. Budú svedkami údivu a nadšenia vykúpených pri oslave Krista a keď pred hradbami mesta poznajú dôvod jasotu, všetci spoločne zvolajú: „Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože vševládny. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov“ (Zj 15,3). Vtedy padnú na zem a poklonia sa Kniežaťu života.

Kristova sláva a vznešenosť satana ochromia. Kedysi bol strážnym cherubom a teraz bude spomínať, čo svojou vzburou stratil. Ako sa zmenil tento skvúci sa anjel nazývaný „Ranná zora“, ako len hlboko padol! Navždy bol vylúčený spomedzi tých, čo si ho vtedy ctili. Vidí, ako na hlavu Ježiša Krista kladie korunu vznešený a krásny anjel a vie, že na jeho mieste mohol stáť on sám.

Bude spomínať na domov z čias svojej nevinnosti, čistoty, pokoja a šťastia, kým nezačal reptať proti Bohu a závidieť Božiemu Synovi. Jeho osočovanie, vzbura, klamstvá, ktorými si vymámil súcit a podporu anjelov, jeho tvrdohlavý odpor k akémukoľvek Božiemu pokusu o nápravu s ponukou Božieho odpustenia – na to všetko sa živo rozpamätá. Zamyslí sa nad svojím zhubným vplyvom na ľudí i nad jeho strašnými následkami: nad vzájomnou nevraživosťou, ničením života, nad vzostupom a zánikom kráľovstiev, nad pádom trónov, radom vojen, sporov a revolúcií. Spomenie si na trvalú snahu mariť Kristovo dielo a človeka stále viac zotročovať. Spomenie si, že jeho diabolské úklady nemohli zničiť tých, čo verili Kristovi. Pri pohľade na svoje kráľovstvo ako výsledok svojho úsilia uvidí len úpadok a skazu. Zástupu odsúdených predstavil Božie mesto ako korisť, ktorá nevyžaduje veľkú námahu, hoci dobre vie, že to nie je pravda. V priebehu odvekého sporu bol stále znova porážaný a nútený vzdávať sa. Príliš dobre pozná Božiu moc.

Pôvodca vzbury sa síce vždy snažil ospravedlniť svoje konanie a dokázať, že ju zavinila Božia vláda. Používal na to všetok svoj um. Pracoval obozretne a systematicky. Úspešne zviedol veľké zástupy, aby prijali jeho výklad veľkého sporu dejín. Tento arcizvodca po tisícročia predstavoval lož ako pravdu. Teraz však prišiel čas, keď Boh vzburu s konečnou platnosťou víťazne premôže a odhalí satanovo dielo i povahu. Svojím posledným pokusom zvrhnúť Krista z trónu, premôcť Boží ľud a dobyť Božie mesto pôvodca zla odkryje svoju pravú tvár. Tí, čo sa k nemu pridali, pochopia, že jeho úsilie je celkom márne. Nasledovníci Krista a verní Boží anjeli poznajú v celom rozsahu satanove zákerné skutky proti Božej vláde. Nakoniec sa od neho všetci s odporom odvrátia.

Satan pochopí, že z neba sa vyradil vedomou vzburou. Svoje schopnosti zneužil na boj proti Bohu. V čistote, pokoji a súlade neba by prežíval nevýslovné muky. Jeho námietky proti Božiemu milosrdenstvu a spravodlivosti konečne zmĺknu. Obvinenia vznášané proti Bohu dopadnú celou váhou naňho samého. Aj satan sa skloní a uzná, že rozsudok vynesený nad ním je spravodlivý.

„Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno? Pretože ty jediný si svätý; všetky národy prídu a tebe sa budú klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy“ (Zj 15,4). V odvekom spore sa teraz vysvetlí každá otázka pravdy a klamu. Všetkým rozumným bytostiam sa objasnia následky vzbury, ovocie prestupovania Božích prikázaní. Celý vesmír mohol vidieť rozdiel medzi vládou satana a vládou Božou. Satana odsúdili jeho vlastné skutky. Božia múdrosť, spravodlivosť a dobrota budú navždy obhájené. Všetci poznajú, že v odvekom spore každý Boží čin mal na zreteli trvalé dobro Božieho ľudu i všetkých stvorených svetov. „Nech ťa chvália, Hospodine, všetky tvoje skutky, nech ti dobrorečia tvoji zbožní“ (Ž 145,10). Dejiny hriechu budú večným dôkazom, že šťastie všetkých stvorených bytostí súvisí s existenciou Božieho zákona. Pri zvažovaní všetkého, čo sa v priebehu odvekého sporu udialo, celý vesmír – verný i odbojný – jednohlasne zvolá: „Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov“ (Zj 15,3).

Celý vesmír vie, akú veľkú obeť priniesol Otec a Syn na záchranu ľudstva. Nadišla chvíľa, aby Kristus zaujal svoje oprávnené miesto a bol oslávený nad všetky panstvá, mocnosti a aby jeho meno bolo zvelebené nad všetky ostatné mená. Pre budúcu radosť – aby k sláve mohol priviesť mnohých synov – vytrpel kríž a podstúpil pohanenie. Aj keď šlo o nepredstaviteľne veľkú bolesť a potupu, radosť a sláva sú ešte väčšie. Kristus pri pohľade na vykúpených, v ktorých sa po premene objaví jeho obraz, uvidí v ich tvárach kráľovskú podobu – výsledok svojho obetavého úsilia a bude spokojný. Potom svojím mocným hlasom, ktorý budú počuť všetky zástupy spravodlivých i bezbožných, oznámi: „Pozrite, týchto som vykúpil svojou krvou! Kvôli nim som trpel i zomrel, aby mohli byť večne so mnou.“ Zhromaždení okolo trónu, oblečení v bielom rúchu, prejavia svoju vďačnosť chválospevom: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i dobrorečenie“ (Zj 5,12).

Aj keď satan musel uznať Božiu spravodlivosť a skloniť sa pred Kristovou zvrchovanosťou, jeho povaha sa nezmenila. Duch vzbury sa v ňom znova prejaví ako pustošivý príboj. V šialenom záchvate zúrivosti sa rozhodne nepoddať sa. Prichádza chvíľa jeho zúfalého útoku proti Vládcovi neba. Medzi svojimi poddanými sa vynasnaží podnietiť rovnakú zlobu a strhnúť ich do okamžitého útoku. Vtedy však už nikto z nespočítateľných miliónov, ktoré kedysi zviedol do vzbury, jeho vládu neuzná. Jeho moc sa končí. Bezbožní budú nenávidieť Boha i satana. Pochopili však beznádejnosť svojej situácie, že proti Bohu nemôžu zvíťaziť. To ale umocní v nich nenávisť voči satanovi i k tým, ktorí mu pomáhali šíriť jeho klamstvá, a teraz sa s démonickou zúrivosťou obrátia proti nim.

Pán hovorí: „Pretože si sa vo svojej mysli pokladal za rovného Bohu, preto privediem proti tebe cudzie násilnícke národy, tie vytasia svoje meče proti kráse tvojej múdrosti a znesvätia tvoj lesk. Zvrhnú ťa do jamy.“ „A tak som ťa v nemilosti zahnal. A cherub uzavierajúci prístup ťa odstránil spomedzi ohnivých kameňov. Zhodil som ťa na zem, pred kráľov som ťa postavil, aby mali z teba divadlo. Vyviedol som oheň z teba, a ten ťa strávil; zmenil som ťa na popol na zemi pred očami všetkých, ktorí ťa vidia. Všetci, čo ťa poznajú medzi národmi, zdesili sa nad tebou. Hrozný koniec ťa stihol a nebude ťa nikdy viac“ (Ez 28,6-8.16-19).„Každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí.“ „Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy a nazlostený na všetky ich voje. Určil ich hubiacej kliatbe, vydal ich na zabitie.“ „Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov, horúci vietor bude ich údelom“ (ROH Iz 9,5; ECAV Iz 9,4; Iz 34,2; Ž 11,6). Od Boha zostúpi z neba oheň. Zem sa roztvorí, ukážu sa zbrane ukryté v jej hlbinách. Z každej priepasti vyšľahnú požierajúce plamene a neodolajú ani skaly. Prišiel deň horiaci ako pec. Živly sa rozplynú v požiari, zem a všetko, čo je na nej, bude spálené. (Mal 3,19; 2 Pet 3,10) Povrch zeme bude ako rozpustená hmota – obrovské vriace ohnivé more. Bude to čas súdu a záhuby bezbožných – „Hospodin určil deň pomsty, rok odplaty odporcom Siona“ (Iz 34,8).

Bezbožní dostanú odplatu na zemi (Prísl 11,31). Stanú sa „slamou a prichádzajúci deň ich spáli, vraví Hospodin mocností“ (Mal 3,19). Niektorí zomrú v okamihu, iní budú trpieť mnoho dní. Všetci budú potrestaní „podľa svojich skutkov“. Keďže vina za hriechy spravodlivých bola prenesená na satana, ten bude trpieť nielen za svoju vzburu, ale za všetky hriechy, ku ktorým zviedol Boží ľud. Jeho trest bude väčší než tresty tých, ktorých podviedol, utrpenie dlhšie než tých, ktorých zviedol k pádu. V očistných plameňoch nakoniec zahynú všetci, čo si zvolili cestu zla, koreň i ratolesti – satan je koreň, jeho nasledovníci sú ratolesti. Trest za prestúpenie zákona dopadne na nich v celom rozsahu, požiadavkám spravodlivosti sa urobí zadosť. Nebesá i zem pri pohľade na to potvrdia, že Boh je spravodlivý.

Satanovo skazonosné dielo sa navždy skončí. Počas šiestich tisícročí uskutočňoval svoje zhubné zámery, na zemi šíril biedu a vo vesmíre pôsobil zármutok. Všetky stvorené bytosti bolestne vzdychali ako rodička pri pôrode. Nakoniec však budú navždy zbavené jeho prítomnosti a pokušení. „Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot“ (Iz 14,7). V celom vesmíre sa bude ozývať chválorečenie a víťazný jasot. Bude to znieť „akoby hlas veľkého zástupu, a akoby hlas mnohých vôd, a akoby hlas mocných hromov, ktorý volal: Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš Boh vševládny“ (Zj 19,6).

Kým bude na zemi ničivý oheň, vykúpení budú v bezpečí Svätého mesta. Nad tými, čo vstali z mŕtvych pri prvom vzkriesení, druhá smrť nemá nijakú moc. Kým je Boh pre bezbožných „stravujúcim ohňom“, svojmu ľudu je „slnkom a štítom“ (Zj 20,6; Ž 84,12).

„Videl som nové nebo a novú zem. Lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet“ (Zj 21,1). Oheň, ktorý zničí bezbožných, očistí zem. Stopa zla bude z nej odstránená. Nebude nijaké večne horiace peklo, ktoré by vykúpeným pripomínalo strašné následky hriechu.

Jedinou pripomienkou budú stopy po ukrižovaní, ktoré nášmu Spasiteľovi zostanú navždy. Na jeho ranenej hlave, v jeho boku, na jeho rukách a nohách zostanú jazvy po strašnom skutku, ktorý spôsobil hriech. Prorok predstavil Krista v jeho budúcej sláve takto: „Lúče mu z ruky šľahajú a tým je zahalená jeho moc“ (Hab 3,4). Prebodnutý bok, s prúdom vytekajúcej krvi, ktorá zmierila človeka s Bohom, je zdrojom Spasiteľovej slávy a v ňom „je zahalená jeho moc“. Vďaka svojej výkupnej obeti má „moc zachraňovať“ (Iz 63,1). Spasiteľ má moc spravodlivo naložiť so všetkými, čo pohrdli Božou milosťou. Stopy po ponížení sú jeho najvyššou poctou. Po nekonečné veky budú golgotské rany zvelebovať Krista a hlásať jeho moc.

„Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, k tebe sa dostaví, príde prvotné vladárstvo.“ (Mich 4,8). Na ten čas túžobne čakali praví veriaci odvtedy, čo plamenný meč vyhnal prvých ľudí z raja, čakali na čas, „aby sme ako jeho vlastníctvo boli vykúpení na chválu jeho slávy“ (Ef 1,14). Zem pôvodne zverená človekovi ako jeho kráľovstvo, ktoré mu satan podvodne odcudzil, sa z dlhej nadvlády tohto mocného nepriateľa vráti slávnym plánom vykúpenia do pôvodného stavu. Všetko, čo hriech zničil, bude napravené. „Takto vraví Hospodin..., ktorý sformoval zem a utvoril ju. On ju založil..., nestvoril ju nato, aby ostala pustou, ale pripravil ju na bývanie“ (Iz 45,18). Splnil sa pôvodný zámer, ktorý Boh sledoval pri stvorení zeme – táto planéta sa stane večným domovom vykúpených. „Spravodliví budú vlastniť krajinu, budú v nej bývať naveky“ (Ž 37,29).

Niektorí ľudia z obavy, aby život vykúpených nechápali príliš materiálne, snažia si všetky biblické výroky o budúcom domove vykladať duchovne. Ježiš Kristus svojich učeníkov ubezpečil, že odchádza, aby im v Otcovom dome pripravil príbytky. Kto verí tomu, čo Božie slovo učí, smie vedieť niečo o nebeských príbytkoch. Apoštol však predsa upozorňuje: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani len do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú“ (1 Kor 2,9). Ľudská reč nemá pojmy, aby mohla vystihnúť odmenu, ktorá čaká spravodlivých. Pochopia ju len tí, ktorí ju dostanú. Rozum smrteľného človeka nemôže pochopiť slávu Božieho raja.

Písmo označuje dedičstvo spasených slovom „vlasť“ (Žid 11,14-16). Tam bude nebeský Pastier vodiť svojich verných k prameňom živých vôd. Strom života bude každý mesiac dávať svoje ovocie a lístie stromu bude slúžiť zdraviu národov. Tam budú večne tečúce rieky s krištáľovočistou vodou a na ich brehoch bude stromoradie tieniť cesty pripravené pre Božích vykúpených. Rozsiahle nížiny sa priblížia k pôvabným pahorkom a Božie vrchy budú majestátne dvíhať svoje štíty. V pokojných rovinách pri živých tokoch nájde Boží ľud, ktorý bol na svete dlho pútnikom a cudzincom, svoj domov.

„Môj ľud bude bývať v pokojných príbytkoch, v bezpečných obydliach a na mieste bezstarostného odpočinku.“ „Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine, ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje hradby nazveš Spásou a svoje brány Chválou.“ „Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť budú ich ovocie. Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol,... a moji vyvolení užijú výsledok práce svojich rúk“ (Iz 32,18; 60,18; 65,21.22).

„Radovať sa bude púšť i suchý kraj, jasať bude step a kvitnúť.“ „Miesto tŕnia vzrastie cyprus, miesto hložia vzrastie myrta.“ „Vlk bude hosťom u baránka, a leopard bude ležať s kozľaťom... a malý chlapec ich poženie.“ Pán hovorí: „Nebudú zle robiť ani škodiť nikde na mojom svätom vrchu“ (Iz 35,1; 55,13; 11,6.9).

V nebeskom prostredí nemôže byť bolesti. Nebude už sĺz, pohrebných sprievodov, ani stopy po smútku. Boh „zotrie z očí každú slzu a smrti už viac nebude, ani smútku, ani náreku, ani bolesti už nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ „Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené“ (Zj 21,4; Iz 33,24).

Tam bude Nový Jeruzalem, hlavné mesto oslávenej novej zeme, ktorý je „ozdobnou korunou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha“. „Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu, akoby krištáľovo ligotavému drahokamu jaspisu.“ „V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme vnesú doň svoju slávu.“ Pán oznámil: „Zajasám nad Jeruzalemom a zaradujem sa nad svojím ľudom.“ „Hľa, stánok Boha uprostred ľudí. Bude prebývať s nimi a oni budú jeho ľudom a sám Boh, ich Boh bude s nimi“ (Iz 62,3; Zj 21,11.24; Iz 65,19; Zj 21,3).

V Božom meste „nebude noci“. Nikto nebude potrebovať odpočinok, ani po ňom nebude túžiť. Nikoho neunaví plniť Božiu vôľu a chváliť jeho meno. Vykúpení budú stále cítiť sviežosť rána, ktoré sa nikdy neskončí. „Nepotrebujú svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov“ (Zj 22,5). Slnečný svit nahradí svetlo, ktoré nebude nepríjemne oslňovať, hoci jasom prekoná poludňajšie svetlo. Božia a Baránkova sláva naplnia sväté mesto jasným svetlom. Vykúpení budú žiť v sláve večného dňa bez slnka. „Chrám som v ňom nevidel, lebo Pán, Boh vševládny a Baránok je jeho chrámom“ (Zj 21,22). Boží ľud bude mať prednosť osobne sa stýkať s Otcom a Synom. „Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade“ (1 Kor 13,12). Tu na zemi máme Božiu podobu len ako zrkadlový obraz, a to v prírode i v Božom zaobchádzaní s ľuďmi. Potom ho však uvidíme tvárou v tvár, nijaký závoj nám nebude zastierať pohľad. Budeme stáť blízko neho a pozorovať nádheru jeho zjavu.

Tam budú vykúpení poznávať tak, ako Boh pozná ich. Najplnšie a najušľachtilejšie sa tam prejaví Boží dar lásky a súcitu. Šťastie vykúpených sa bude obnovovať v čistom spoločenstve so svätými bytosťami, harmonickým spoločenským životom so vznešenými anjelmi a tými, ktorí za všetkých okolností zostali verní Bohu, ktorí si vyprali rúcha a vybielili ich v krvi Baránkovej, sväté zväzky, ktoré spájajú „každý rod na nebi i na zemi“ (Ef 3,15) – to všetko bude prispievať k šťastiu vykúpených

Vykúpení obdarení nesmrteľnosťou budú nadšene skúmať divy stvoriteľskej moci a tajomstvo zachraňujúcej lásky. Nebude tam krutý nepriateľ, ktorý by ich zvádzal zabudnúť na Boha. Tam sa rozvinie každý dar a každá schopnosť sa bude zdokonaľovať. Stále nové poznávanie neunaví mysle a nevyčerpá tvorivé sily. Tam sa uskutočnia tie najveľkolepejšie diela, splnia najvznešenejšie túžby a dosiahnu najušľachtilejšie ciele. Stále však zostanú nové výšiny na výstup, nové divy na obdiv, nové pravdy na skúmanie a nové úlohy na rozvoj duchovných, duševných i telesných schopností.

Budú môcť voľne skúmať všetky bohatstvá vesmíru. Bez pút smrteľnosti a únavy poletia na vzdialené svety, ktoré nielen súcitne pozorovali ľudské utrpenie, ale aj jasali pri správe o každom vykúpenom človekovi. Veľkým potešením pre pozemšťanov bude spoločenstvo so šťastnými a múdrymi bytosťami nepadlých svetov. Budú mať prístup k pokladom múdrosti a vekmi získaného poznania Božej stvoriteľskej moci. Pravdivo budú môcť pozorovať slávu stvorenia – slnko, hviezdy a ich sústavy v určenom pohybe okolo Božieho trónu. Každé Božie dielo, od najmenšieho po to najväčšie, nesie meno Tvorcu a všetko svedčí o bohatstve jeho moci.

Náplňou života vo večnom bezčasí bude stále slávnejšie poznávanie Boha a jeho Syna, Ježiša Krista. Čím obsiahlejšie bude toto poznanie, tým väčšia bude láska, úcta a šťastie. Čím viac budú ľudia poznávať Boha, tým viac budú obdivovať jeho povahu. Keď im Spasiteľ bude postupne odhaľovať bohatstvo vykúpenia a úžasné skutky vykonané vo veľkom spore so satanom, srdcia vykúpených prejavia ešte väčšiu lásku a ešte radostnejšie sa im v rukách rozozvučia zlaté harfy. V mohutnom chválospeve sa k nim pripoja „desaťtisíce desaťtisícov a tisíce tisícov“ hlasov nebešťanov.

„Všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod nebom i na mori a všetko, čo je v nich, som počul volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov!“ (Zj 5,13).

Veľký spor medzi dobrom a zlom sa skončil. Nieto už hriechu ani hriešnikov. Celý vesmír je čistý. V celom nekonečnom stvorení vládne súlad a šťastie. Od toho, ktorý všetko stvoril, prúdi život, svetlo, blaho do všetkých strán bezmedzného priestoru. Od najmenšieho atómu až po najväčšie vesmírne telesá, všetko živé i neživé v neskonalej kráse a v dokonalej radosti hlása, že Boh je láska.