23. Priblížilo sa Božie kráľovstvo

„Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Vravel: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“ (Mar 1,14.15).

Príchod Mesiáša sa najprv zvestoval v Judsku. Keď Zachariáš slúžil pred oltárom v jeruzalemskom chráme, bolo mu predpovedané narodenie jeho predchodcu. Na betlehemských kopcoch anjeli zvestovali, že sa narodil Spasiteľ. Do Jeruzalema ho prišli hľadať mudrci. Simeon a Anna svedčili o jeho božstve v chráme. „Jeruzalem a celá Judea“ načúvali zvesti Jána Krstiteľa a vybraní členovia veľrady i celý zástup počuli svedectvo o Ježišovi. V Judei si Kristus vyvolil svojich prvých učeníkov. Tu strávil väčšinu svojej počiatočnej kazateľskej služby. Záblesk jeho božstva pri očisťovaní chrámu, zázračné uzdravovanie a posolstvo Božej pravdy, vychádzajúce z jeho úst - to všetko svedčilo o tom, čo po uzdravení pri Bethezde vyhlásil pred veľradou, že je totiž Syn Večného.

Keby izraelskí vodcovia boli Krista prijali, mohli byť jeho prvými poslami evanjelia celému svetu. Oni prví mali príležitosť stať sa zvestovateľmi kráľovstva Božej milosti. Izrael však nepoznal čas svojho navštívenia. Žiarlivosť a nedôvera židovských vodcov dozrela na zrejmú nenávisť a srdce ľudu sa odvrátilo od Ježiša.

Veľrada zavrhla Kristovo posolstvo a chcela ho dať zabiť, preto Ježiš opustil Jeruzalem, kňazov, chrám, náboženských vodcov i ľud, ktorý bol poučený o zákone, a so svojím posolstvom sa obrátil k iným, aby im oznámil svoje poslanie a z nich si vybral tých, čo budú zvestovať evanjelium všetkým národom.

Ako cirkevná vrchnosť zavrhla svetlo a život za čias Kristových, tak ho zavrhlo aj každé ďalšie pokolenie. Stále znova sa opakoval príbeh Kristovho odchodu z Judey. Keď reformátori kázali Božie slovo, ani ich nenapadlo odlúčiť sa od pôvodnej cirkvi, no náboženskí vodcovia neznášali svetlo a jeho nositelia boli nútení vyhľadať ľudí z inej vrstvy, ktorí túžili po pravde. Dnes len málokto z vyznavačov reformačného odkazu je vedený ich duchom. Málokto počuje Boží hlas a pohotovo prijíma pravdu v tej či onej podobe. Nasledovníci reformátorov sú neraz nútení opustiť milovanú cirkev, aby mohli šíriť jasnú zvesť Božieho slova. Tí, čo hľadajú svetlo, častokrát sa musia rozlúčiť s cirkvou svojich predkov, aby mohli poslúchať len Boha. 

Jeruzalemskí rabíni opovrhovali obyvateľmi Galiley ako ľuďmi surovými a nevzdelanými, no predsa to boli ľudia s vhodnejšou pôdou srdca pre Spasiteľovo dielo. Boli pravdivejší a úprimnejší, nie tak fanatickí, pritom ochotnejší prijať pravdu. Ježiš nešiel do Galiley hľadať pohodu ústrania a samoty. V tom čase bola táto provincia preľudnená, žilo tu oveľa viac obyvateľstva rôznych národností ako v Judei.

Keď Ježiš šiel cez Galileu, uzdravoval a učil ľudí, hrnuli sa k nemu zástupy z miest a dedín. Mnohí prichádzali aj z Judey a z okolitých krajín. Často bol nútený skryť sa pred nimi. Nadšenie bolo také veľké, že musel byť opatrný, aby sa rímske úrady nemuseli obávať povstania. Svet nikdy predtým neprežíval také vzácne chvíle. Nebo sa skláňalo k ľuďom. Vyhladnuté a smädné duše, ktoré tak dlho očakávali spasenie Izraela, tešili sa teraz z milosti milosrdného Spasiteľa. 

Jadrom Kristovho kázania bola zvesť: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium“ (Mar 1,15). Posolstvo evanjelia, ktoré zvestoval sám Spasiteľ, vychádzalo z proroctiev. „Čas“, ktorý sa podľa jeho slov naplnil, bolo obdobie, na ktoré anjel Gabriel upozornil proroka Daniela. Tento Boží posol povedal: „Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia proroka a na pomazanie veľsvätyne“ (Dan 9,24). Prorocký deň znamená jeden rok. (Pozri 4 Moj 4,34; Ez 4,6.) Sedemdesiat týždňov, t.j. štyristo deväťdesiat dní predstavuje štyristo deväťdesiat rokov. Začiatok tohto obdobia bol stanovený: „Vedz a cháp: odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov opäť bude vybudovaný s námestím a ulicami, aj keď v čase útrap“ (Dan 9,25). Rozkaz o vyslobodení a vybudovaní Jeruzalema, doplnený dekrétom Artaxerxa Longimana (Ezd 6,14; 7,1.9), vyšiel na jeseň roku 457 pred Kr. Od toho času siaha štyristo osemdesiattri rokov do jesene roku 27 po Kr. Podľa proroctva malo toto obdobie siahať až k Mesiášovi, t.j. Pomazanému. Roku 27 po Kr. bol Ježiš pri krste pomazaný Duchom Svätým a čoskoro potom začal svoju kazateľskú službu. Vtedy sa zvestovalo posolstvo: „Naplnil sa čas!“

Anjel potom povedal: „Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň“ (Dan 9,27), t.j. sedem rokov. Počas siedmich rokov, odvtedy, čo Spasiteľ započal svoje kazateľské pôsobenie, malo sa evanjelium hlásať predovšetkým Židom. Tri a pol roka ho mal zvestovať sám Kristus a potom jeho apoštolovia. „Na pol týždňa zastaví zábitnú pokrmovú obeť“ (Dan 9,27). Na jar roku 31 po Kr. bol Mesiáš, tá pravá Obeť, obetovaný na kríži. Vtedy sa chrámová opona roztrhla vo dvoje na znamenie, že posvätný význam obetných služieb sa skončil. Nadišla chvíľa, keď pozemské obete stratili význam. Jeden týždeň - sedem rokov - sa skončil roku 34 po Kr. Ukameňovaním Štefana Židia definitívne spečatili svoje zavrhnutie evanjelia. Prenasledovaním rozohnaní učeníci „chodili a hlásali slovo“ (Sk 8,4). Zanedlho potom sa z prenasledovateľa Saula stal Pavol, apoštol pohanov. 

Čas Kristovho príchodu, jeho pomazanie Duchom Svätým, jeho smrť a kázanie evanjelia pohanom - to všetko bolo v Písme presne predznačené. Židovský ľud mal prednosť, že tieto proroctvá smel pochopiť a v Ježišovom poslaní poznať ich naplnenie. Kristus zdôraznil učeníkom význam štúdia prorockého odkazu. Keď hovoril o Danielovom proroctve vo vzťahu k svojej dobe, povedal: „Kto číta, nech pochopí“ (Mat 24,15). Po svojom zmŕtvychvstaní vysvetľoval učeníkom „všetkých prorokov“, „čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ (Luk 24,27). Spasiteľ hovoril ústami všetkých prorokov. „Kristov duch, ktorý bol v nich,... vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala“ (1 Pet 1,11).

Bol to Gabriel, anjel najvyššej hodnosti po Božom Synovi, ktorý prišiel s Božím posolstvom k Danielovi. Gabriela, „svojho anjela,“ poslal Kristus, aby milovanému Jánovi ukázal budúcnosť a požehnanie, ktoré je vyslovené nad tými, čo „počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko“ (Zj 1,3).

„Pretože Hospodin, Pán, neurobí nič bez toho, žeby svoj zámer nevyjavil svojim služobníkom, prorokom“ (Am 3,7). Zatiaľ čo „tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu a zjavené veci nám i našim synom“ (ROH 5 Moj 29,29; ECAV 5 Moj 29,28). Boh nám to všetko oznámil a jeho požehnanie bude odmenou úctivého, modlitebne sústredeného štúdia prorockého odkazu.

Ako zvesť o Kristovom prvom príchode ohlasovala kráľovstvo jeho milosti, posolstvo o jeho druhom advente zvestuje kráľovstvo jeho slávy. Ako prvé, tak aj druhé posolstvo spočíva na proroctvách. Anjelove slová Danielovi o posledných dňoch mali byť pochopené v čase konca. Vtedy „mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží“. „Bezbožní budú páchať bezbožnosť. Ani jeden bezbožný nepochopí, ale rozumní pochopia“ (Dan 12,4.10). Sám Spasiteľ hovoril o znameniach svojho príchodu a povedal: „Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo... Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprikvačil znenazdania... Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Luk 21,31.34.36). 

Žijeme v dobe, ktorú tieto proroctvá predpovedali. Nadišiel čas konca, prorocké videnia sú odpečatené a ich varovné posolstvo nás upozorňuje na blízky príchod nášho Pána v sláve.

Židia falošne vysvetľovali a nesprávne používali Božie slovo. Preto nepoznali čas svojho navštívenia. Roky Kristovej a apoštolskej činnosti - vzácne posledné roky milosti pre vyvolený ľud - premárnili premýšľaním o záhube Pánových poslov. Stravovala ich ctižiadosť, takže ponukou duchovného kráľovstva pohrdli. Aj dnes púta kráľovstvo tohto sveta záujem ľudí, ktorí nepozorujú, ako rýchlo sa napĺňajú proroctvá a znamenia blízkeho príchodu Božieho kráľovstva.

„Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!“ (1 Tes 5,4-6).