56. Pán požehnáva deti

Ježiš mal deti rád. Tešil sa z ich detskej prítulnosti a úprimnej, bezprostrednej lásky. Vďačná chvála z ich úst znela mu ako príjemná hudba; osviežovala ho vo chvíľach únavy zo styku s falošnými a pokryteckými ľuďmi. Spasiteľ si všade získaval oddanosť a dôveru detí svojím láskyplným zjavom a vľúdnym, prívetivým prístupom k nim.

Židovskí rodičia mali vo zvyku priviesť deti k niektorému z rabínov, aby na ne položil ruky a požehnal ich. Učeníci sa však nazdávali, že Spasiteľovo dielo je príliš významné, než aby ho mal v ňom niekto rušiť. Preto sa im nepáčilo, keď k Pánovi prichádzali matky so svojimi deťmi. Mysleli si, že deti sú ešte príliš malé, než aby zo stretnutia s Ježišom mohli niečo mať, a že mu to nemusí byť ani po vôli. Jeho však skôr znepokojovali učeníci. Spasiteľ chápal starosti a zodpovednosť matiek, ktoré chceli vychovávať svoje deti podľa Božieho slova. Počul ich modlitby. Rád si s nimi aj pohovoril.

Istá matka odišla z domu aj s dieťaťom a šla za Ježišom. Cestou sa o tom zmienila susedke, ktorá tiež chcela, aby Učiteľ aj jej deti požehnal. Tak sa k nemu zišlo niekoľko matiek aj so svojimi ratolesťami, z ktorých podaktoré už prekročili útly detský vek. Keď matky ostýchavo a so slzami v očiach predniesli svoju prosbu, Ježiš ich s porozumením vypočul. Pozoroval však, ako sa k nim zachovajú učeníci. Tí ich posielali preč v domnení, že Majstrovi tým poslúžia, no on ich upozornil, že sa mýlia: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“ (Mat 19,14). Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a dal im požehnanie, kvôli ktorému prišli.

Matky sa potešili a posilnené slovami Kristovho požehnania vracali sa domov. S novou chuťou a novým nadšením pustili sa do svojich každodenných povinností pri výchove detí a s nádejou pracovali pre ich blaho. Aj dnešné matky by mali prijímať jeho slová s rovnakou vierou. Kristus je dnes tým istým osobným Spasiteľom ako za svojho pozemského pobytu medzi ľuďmi. Aj dnes je tým istým pomocníkom matiek, ako keď v Judei bral deti do náručia. Aj naše deti vykúpil svojou krvou ako deti pred dávnymi vekmi.

Ježiš vie, čo tiesni každé materinské srdce. Ten, ktorého matka zápasila s chudobou a nedostatkom, spolucíti s každou ustarostenou matkou. Ten, ktorý podnikol ďalekú cestu, aby pomohol utrápenej kananejskej žene, pomôže aj dnešným matkám. Ten, ktorý vdove z Naimu vrátil jediného syna a v smrteľnom zápase na kríži pamätal na svoju matku, aj dnes chápe materinský žiaľ. Chce potešiť v každom zármutku a pomôcť v každej tiesni.

Matky sa majú so svojimi starosťami utiekať k Ježišovi. Tým získajú dostatok vnútornej sily potrebnej na výchovu detí. Každá matka, ktorá chce zložiť svoje bremeno k Spasiteľovým nohám, nájde k nemu dvere otvorené. Ten, ktorý povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne,“ dosiaľ volá matky, aby prišli aj s deťmi a dostali jeho požehnanie. Malé dieťa môže byť v náručí veriacej a modliacej sa matky také bezpečné ako v tôni Všemohúceho. V Jánovi Krstiteľovi prebýval Duch Svätý od jeho narodenia. Spojení s Pánom smieme očakávať, že Boží Duch bude usmerňovať naše deti od najútlejšieho veku.

Ježiš videl v deťoch, ktoré požehnával, budúcich mužov a ženy, dedičov milosti a účastníkov svojho kráľovstva, ba v niektorých aj mučeníkov pre jeho meno. Vedel, že v deťoch bude mať tých najvďačnejších poslucháčov, ktorí ho ochotnejšie prijmú za Spasiteľa než ľudia dospelí, často falošní a bezcitní. Poučoval ich tak, že mu mohli rozumieť. On, majestát neba, ochotne odpovedal na ich otázky a svoje dôležité naučenie prispôsoboval ich detskému chápaniu. Zasieval im do sŕdc semeno pravdy, ktoré malo po rokoch vyklíčiť a priniesť ovocie pre večný život.

Pravda, že posolstvo evanjelia najlepšie vnímajú deti, je stále platná. Boží vplyv má voľný prístup do ich sŕdc a jeho naučenia si vedia v pamäti nadlho zachovať. Aj deti môžu byť kresťanmi so skúsenosťou primeranou ich veku. Treba ich viesť k duchovným pravdám a rodičia by im mali poskytnúť každú príležitosť, aby sa ich povaha stvárňovala do podoby charakteru Ježiša Krista.

Rodičia by mali pokladať svoje deti za mladších členov Božej rodiny, ktorí im boli zverení do výchovy pre nebesá. Všetko, čo sme sa u Krista sami naučili, mali by sme uplatniť pri výchove detí podľa ich schopností a pozvoľna im odhaľovať krásu nebeských zásad. Tým sa kresťanský domov stáva školou, kde hlavným učiteľom je Kristus a rodičia sú jeho pomocníkmi.

V úsilí o zmenu v duchovnom živote svojich detí nepokladajme náhle citové pohnutie za hlavný dôkaz, že sú presvedčené o hriechu. Nie je potrebné dozvedieť sa presný čas ich obrátenia. Mali by sme ich poučiť, aby svoje hriechy vyznávali Ježišovi, prosili ho o odpustenie a verili, že im odpúšťa a prijíma ich ako prijal deti, keď bol osobne na zemi. 

Ak matka učí svoje deti, aby ju poslúchali preto, že ju milujú, potom ich učí abecedu kresťanského života. Matkina láska predstavuje dieťaťu lásku Ježišovu, a deti, ktoré svoju matku milujú a poslúchajú, učia sa dôverovať Spasiteľovi a poslúchať ho.

Ježiš bol vzorom pre deti, ale aj príkladom pre otcov. Hovoril ako ten, koho splnomocnil Boh; napriek tomu v styku s ľuďmi hrubými a prchkými nikdy nepoužíval neláskavé či nezdvorilé slová. Kristova milosť v srdci človeka sa prejaví nebeskou dôstojnosťou a slušným správaním. Vplyv tejto milosti zjemní každú hrubosť a z povahy odstráni každý prejav neláskavosti. Rodičia budú zaobchádzať so svojimi deťmi ako s rozumnými bytosťami, práve tak, ako by chceli, aby sa zaobchádzalo s nimi samými. 

Rodičia, vychovávajte svoje deti podľa Božích naučení z prírody. Ako by ste vypestovali klinček, ružu či ľaliu? Spýtajte sa záhradníka, ako to robí, že každá vetvička i lístok tak prekrásne rastú, rovnomerne a pôvabne sa vyvíjajú. Povie vám, že s kvetinami nezaobchádza hrubo, násilne, pretože by poškodil ich jemné výhonky. Nežne a vytrvalo sa o ne stará. Zavlažuje pôdu a rastliny chráni pred prudkým vetrom i mučivým úpalom a Boh im dáva vzrast i pôvabný kvet. Pri výchove detí riaďte sa príkladom záhradníka. Nežným a láskyplným záujmom snažte sa im pomôcť utvárať povahu podľa vzoru Kristovho charakteru.

Povzbudzujte v deťoch prejavy čistej lásky k Bohu i medzi nimi navzájom. Dôvod, prečo je dnes na svete toľko zatvrdnutých mužov a žien, spočíva v tom, že skutočná neha sa pokladá za slabosť a ako taká sa podceňuje a potláča. Ušľachtilejšie povahové rysy týchto ľudí boli už v detstve udusené, a ak žiarivé lúče Božej lásky neprehrejú chlad ich sebectva, budú navždy nešťastní. Ak chceme, aby naše deti mali Ježišovho láskavého ducha a súcit, ktorý nám prejavujú nebeskí anjeli, musíme povzbudzovať rozvoj ušľachtilých, láskyplných sklonov ich detského veku.

Učte deti, aby v prírode videli Kristovo pôsobenie. Choďte s nimi do prírody, do tône majestátnych stromov alebo do záhrady a učte ich, aby v každom diele Tvorcu spoznávali výraz jeho lásky. Poučte ich, že on dal zákony, ktoré ovládajú všetko živé a že stanovil zásady aj pre naše šťastie a blaho. Neunavujte ich dlhými modlitbami a zdĺhavým napomínaním, ale podobenstvami z prírody ich učte poslúchať Boží zákon.

Ak vám budú dôverovať ako Kristovým nasledovníkom, ľahko ich môžete poučiť o jeho veľkej láske k nám. V snahe objasniť deťom pravdu spasenia a poukázať im na Ježiša ako osobného Spasiteľa budú vám pomáhať nebeskí anjeli. Pán obdarí otcov i matky milosťou, aby vo svojich najmenších vzbudili záujem o prevzácne príbehy betlehemského Dieťaťa, ktoré je skutočnou nádejou sveta.

Keď Ježiš povedal svojim učeníkom, aby deťom nebránili prichádzať k nemu, povedal to vlastne svojim nasledovníkom vo všetkých dobách - cirkevným pracovníkom, kazateľom, pomocníkom a všetkým kresťanom. Ježiš priťahuje deti k sebe a vyzýva nás, aby sme im v tom nebránili. Akoby chcel povedať: Ony prídu, ak im v tom nebudete brániť.

Dbajte o to, aby ste svojou neposvätenou povahou nepredstavovali Ježiša falošne. Buďte opatrní, aby ste svojím chladom a nevrlosťou nebránili deťom prichádzať k Ježišovi. Nedávajte im dôvod k predstave, že nebo im nebude príjemným miestom, keď tam budete vy. Nehovorte o náboženstve ako o niečom pre deti nedostupnom a neprejavujte rozpaky nad ich ochotou prijať Krista. Neprebúdzajte v nich falošný dojem, že Kristovo náboženstvo je náboženstvom smutným a že cestou ku Kristovi musia sa zrieknuť všetkého, čo život robí radostným.

Keď Duch Svätý pôsobí na srdce detí, spolupracujte s ním. Poučte ich, že ich volá Spasiteľ a že im nič nespôsobí väčšiu radosť, ako keď sa mu odovzdajú v rozkvete svojej mladosti.

Spasiteľ sa vo svojej neskonalej láske stará o tých, ktorých svojou krvou vykúpil. Jeho láska si robí na nich nárok. Dychtí po nich nevýslovnou túžbou. Ježiš miluje nielen deti dobre vychované, ale aj tie, ktoré majú povahu dedične narušenú. Mnohí rodičia nechápu, ako veľmi sú za tieto nedostatky svojich detí zodpovední. Nemajú potrebnú nehu a múdrosť, aby správne zaobchádzali so svojimi zblúdenými deťmi, ktorým sami k tomu nešťastiu dopomohli. Ježiš sa však k nim súcitne skláňa. Pozná totiž príčinu i následok.

Kazateľ ako Kristov spolupracovník môže tieto deti viesť k Spasiteľovi. Uvážlivo a ohľaduplne ich môže upútať, povzbudzovať, utvrdzovať ich v nádeji. Z Božej milosti môže byť aj svedkom takej povahovej zmeny, že sa o jeho zverencoch bude môcť povedať: „Takým patrí kráľovstvo nebeské!“