69. Na Olivovom vrchu

Kristove slová: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva pustý“ (Mat 23,38) priam vydesili kňazov a popredných mužov. Hoci sa tvárili ľahostajne, možný dosah týchto slov im predsa len znepokojoval myseľ. Akoby im hrozilo nejaké neviditeľné nebezpečenstvo. Bolo by možné, aby sa majestátny chrám, pýcha národa, čoskoro stal zboreniskom? Zlá predtucha tiesnila aj učeníkov, ktorí netrpezlivo čakali, čo viac a určitejšie im o tom povie sám Ježiš. Keď s ním vychádzali z chrámu, upozornili ho na mohutnosť a krásu tejto stavby. Chrám bol postavený z bieloskvúcich kvádrov čistého mramoru; niektoré z nich dosahovali neslýchané rozmery. Časť múru odolala obliehaniu Nabuchodonozorovej armády. Celkovo pôsobila stavba dojmom jediného, mohutného, priamo z kameňolomu celistvo dovezeného útvaru. Učeníci nevedeli pochopiť, ako by tieto mohutné múry mohli byť rozvrátené.

Čo si asi zavrhnutý Kristus myslel, keď bol upozornený na majestát chrámu! Aj keď pohľad na chrám bol úchvatný, on len smutno poznamenal: To vidím, stavba je skutočne obdivuhodná. Vám sa zdá, že tieto múry sú nezničiteľné, ale poviem vám: Príde deň, keď „tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený“ (Mat 24,2). 

Kristus to povedal pred veľkým zástupom ľudu, ale keď boli na Olivovom vrchu sami, Peter, Ján, Jakub a Ondrej sa ho spýtali: „Povedz nám, kedy sa to stane a čo bude znamením tvojho príchodu a konca sveta?“ (Mat 24,3). V odpovedi učeníkom Ježiš neoddeľoval zničenie Jeruzalema a slávny deň svojho príchodu. O obidvoch týchto udalostiach hovoril súčasne. Keby bol učeníkom rozprával o budúcich udalostiach, ako ich videl, neboli by tento pohľad zniesli. Ohľaduplne im teda popísal dvojakú kritickú situáciu a premýšľaním si mali učeníci sami ujasňovať význam jeho slov. Keď hovoril o zničení Jeruzalema, jeho prorocké slová presahovali túto udalosť, týkali sa konečného vyvrcholenia boja v onen deň, keď sám Pán povstane zo svojho miesta, aby potrestal svet za jeho neprávosti, keď zem odhalí preliatu krv a nebude už prikrývať svojich mŕtvych. Celý prejav bol určený nielen učeníkom, ale všetkým ľuďom žijúcim v posledných scénach pozemských dejín.

Učeníkom potom Kristus povedal: „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol, lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus a mnohých zvedú“ (Mat 24,4.5). Prídu mnohí falošní mesiáši, budú sa dovolávať svojej zdanlivej divotvornej moci a vyhlasovať, že nadišiel čas vyslobodenia židovského národa. Mnohých to zvedie. Kristove slová sa splnili. Medzi jeho smrťou a obľahnutím Jeruzalema povstalo mnoho mesiášov. Toto varovanie platí však aj pre ľudí dneška. Zvody pred zničením Jeruzalema pôsobili aj v ďalších dobách a neprestali ohrozovať ľudí dodnes.

„Budete počuť vojnový ryk. Hľaďte, aby ste sa nepreľakli. Lebo to musí byť, ale ešte nie je koniec“ (Mat 24,6). Ľudia pred zničením Jeruzalema bojovali o nadvládu. Svetovládci boli porazení. Domnelí nástupci boli vyvraždení. Vojny neprestávali a vojnové hrozby desili svet. Kristus povedal: „To musí byť, ale ešte nie je koniec (židovského národa ako národného celku). Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok bolesti“ (Mat 24,6-8). Podľa Kristových slov to znamená: Keď rabíni uvidia tieto znamenia, budú ich pokladať za Božie súdy nad národmi zotročujúcimi jeho vyvolený ľud. Označia to za znamenia príchodu Mesiáša. Nedajte sa zmiasť; to sú začiatky Božích súdov. Ľudia sa oddávali sebeckým záujmom. Nekajali sa ani sa neobrátili, aby ich mohol uzdraviť. Znamenia, ktoré pokladajú za príznak vyslobodenia z otroctva, sú znameniami ich záhuby. „Vtedy vás vystavia súženiu a budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť“ (Mat 24,9.10). Kresťania to všetko skúsili. Otcovia a matky zrádzali svoje deti. Deti prezrádzali svojich rodičov. Ľudia udávali svojich priateľov veľrade. Prenasledovateľom sa podarilo vraždou odstrániť Štefana, Jakuba a iných kresťanských svedkov. 

Službou svojich vyznavačov dával Boh židovskému národu poslednú príležitosť na pokánie. Ústami svojich spútaných svedkov sa prejavoval pri ich výsluchu i vo väzení. Sudcovia napriek tomu vynášali nad nimi rozsudok smrti. Boli to ľudia, ktorých svet nebol hoden, a keď ich Židia zabíjali, znova križovali Božieho Syna. Tak to bude opäť. Mocní tohto sveta budú vydávať zákony obmedzujúce náboženskú slobodu. Budú si osobovať právo, ktoré patrí jedine Bohu. Budú sa domnievať, že môžu spútavať svedomie, ktorého Pánom je len Boh. Už dnes sa o to pokúšajú; budú v tom pokračovať až po určitú neprekročiteľnú medzu. Boh sa zastane svojho verného ľudu, ktorý zachováva jeho prikázania. 

Svedkovia prenasledovania mali v každej dobe príležitosť rozhodnúť sa buď pre Krista, alebo proti nemu. Na Kristovej strane sú všetci, čo sa súcitne zastávajú nespravodlivo odsúdených. Iní sa odvracajú, pretože zásady pravdy priamo odporujú ich konaniu. Mnohí sa potknú a odpadnú od viery, ktorú kedysi obhajovali. Odpadlíci budú v čase súženia z obavy o vlastné bezpečie falošne svedčiť proti svojim bratom a zrádzať ich. Kristus nás pred tým varoval, aby sme neboli prekvapení neobvyklou krutosťou tých, čo zavrhujú svetlo.

Spasiteľ upozornil svojich učeníkov na znamenie zničenia Jeruzalema a povedal im, ako môžu uniknúť: „Keď uvidíte, že vojská obkľučujú Jeruzalem, vedzte, že je blízko jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú dnu v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú. Lebo to sú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané“ (Luk 20,21.22). Podľa tohto napomenutia mali konať o štyridsať rokov neskôr pri zničení Jeruzalema. Kresťania poslúchli tieto varovné slová a nikto z nich pri páde Jeruzalema nezahynul.

Kristus povedal: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“ Ten, ktorý ustanovil sobotu, nezrušil ju a nepribil ju na kríž. Svojou smrťou ju nezbavil platnosti a zmyslu. Svätým dňom odpočinku mohla byť aj štyridsať rokov po jeho ukrižovaní. Štyri desaťročia mali učeníci prosiť o to, aby nemuseli utekať v sobotu.

Od zničenia Jeruzalema Kristus prešiel náhle k rozhovoru o významnejšej udalosti - o poslednom článku reťaze pozemských dejín, ktorým je príchod Syna Božieho v moci a sláve. Medzi týmito dvoma udalosťami sú podľa Kristovho zobrazenia stáročia temna, obdobia pre jeho cirkev zvlášť krvavé, žalostné a mučivé. Učeníci by nezniesli pohľad na tieto scény a Ježiš sa o nich zmienil len veľmi stručne. Povedal: „Vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. A keby tie dni neboli skrátené, nebol by nikto zachránený. No kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené“ (Mat 24,21.22). Ono neslýchané prenasledovanie Kristových vyznavačov malo trvať viac ako tisíc rokov. Mali zahynúť milióny jeho verných svedkov. Keby Boh nebol milostivo vystrel svoju záchrannú ruku, všetci by boli zahynuli. Kristus povedal: „Kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“

Náš Pán hovorí ďalej s celou určitosťou o svojom druhom príchode a varuje pred nebezpečenstvami, ktoré budú predchádzať. „Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Kristus, alebo: Tamto je, neverte! Vystúpia falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli - ak je to možné - aj vyvolených. Ajhľa dopredu vám o tom hovorím. Ak by vám teda povedali: Hľa, je na púšti, nevychádzajte! Hľa, je vo vnútri domu, neverte! Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka“ (Mat 24,23-27). Podľa Kristových slov jedným zo znamení zničenia Jeruzalema malo byť to, že „povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ (Mat 24,11). Títo falošní proroci skutočne prišli, zvádzali ľud a mnohí ich nasledovali na púšť. Čarodejníci a fakíri s domnelou divotvornou mocou lákali ľudí do horských samôt. Táto prorocká reč má svoju platnosť aj pre posledné dni. Toto znamenie je príznačné aj pre druhý príchod. Dnes tiež falošní kristovia a lživí proroci zvádzajú svojimi divmi a zázrakmi jeho učeníkov. Či nepočuť volanie: „Hľa, je na púšti!“? Nevyšli azda tisíce na púšť v nádeji, že nájdu Krista? V mnohých zhromaždeniach, kde sa ľudia údajne stýkajú s duchmi zomrelých, počuť volanie „Hľa, je vo vnútri domu!“? Hlása to špiritizmus. Čo však hovorí Kristus? „Neverte! Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka“ (Mat 24,27).

Spasiteľ uvádza znamenia svojho príchodu a okrem toho určuje aj dobu prvého z nich: „Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú pohybovať. Vtedy sa zjaví na nebi znamenie Syna človeka. Tu všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta. Od jedného kraja neba až po druhý“ (Mat 24,29-31).

Kristus oznámil, že na konci veľkého odpadlíckeho prenasledovania slnko sa zatmie a mesiac nevydá svetla. Potom budú padať hviezdy. A dodáva: „Od figovníka sa naučte podobenstvu: Keď mladne a vyháňa lístie, viete, že leto je blízko. Tak aj vy, keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi“ (Mat 24,32.33).

Kristus oznámil znamenia svojho príchodu. Hovorí, že môžeme vedieť, kedy je blízko, vo dverách. O tých, čo budú svedkami týchto znamení, povedal: „Nepominie toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mat 24,34). Tieto znamenia sa objavili. Teraz vieme bezpečne, že Pánov príchod je blízko. On hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Mat 24,35).

Kristus príde na oblakoch s veľkou slávou. Sprevádzať ho bude zástup žiariacich anjelov. Príde vzkriesiť mŕtvych a premeniť živých svätých od slávy na slávu. Príde poctiť tých, čo ho milovali a zachovávali jeho prikázania; vezme ich k sebe. Nezabudol na nich ani na svoj sľub. Rodinné putá budú obnovené. Pri pohľade na svojich mŕtvych smieme myslieť na ono ráno, keď zaznie Božia trúba a „mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme“ (1 Kor 15,52). Ešte máličko a uzrieme kráľa v jeho kráse. Ešte chvíľu a z očí nám zotrie všetky slzy. Ešte krátky čas a postaví nás „nepoškvrnených... v plesaní pred svoju slávu“ (Júda 1,24). Preto povedal, keď oznamoval znamenia svojho príchodu: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Luk 21,28).

Kristus však neurčil deň ani hodinu svojho príchodu. Svojim učeníkom jasne povedal, že im to ani on sám nemôže oznámiť. Keby im to mohol zjaviť, prečo by ich nabádal k ustavičnej bdelosti? Niektorí ľudia tvrdia, že poznajú deň a hodinu Pánovho príchodu. Veľmi horlivo mapujú budúcnosť. Pán ich však pred podobným počínaním varoval. Presný čas druhého príchodu Božieho Syna je Božím tajomstvom.

Kristus potom zobrazil situáciu sveta pri svojom príchode: „Lebo ako bolo za dní Noacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka, ako totiž v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noach vošiel do korábu, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka“ (Mat 24,37-39). Kristus sa tu nezmieňuje o nejakom pozemskom miléniu, tisícročnom období, keď sa všetci budú pripravovať pre večnosť. Hovorí, že ako bolo za dní Noacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka.

Ako to vlastne bolo za dní Noacha? „Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká, že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé“ (1 Moj 6,5). Obyvatelia predpotopného sveta sa odvracali od Hospodina a odmietali plniť jeho vôľu. Riadili sa svojou hriešnou predstavou a zvrátenými nápadmi. Zahynuli pre svoju bezbožnosť; a dnes ide svet tou istou cestou. Ani stopy po nejakej tisícročnej sláve. Priestupníci Božieho zákona plnia zem bezbožnosťou. Vsádzajú, poriadajú konské dostihy, hrajú hazardné hry, sú márniví a zhýralí, holdujú svojej roztopaši a rozmnožujú násilie.

V proroctve o skaze Jeruzalema Kristus povedal: „Preto, že sa rozmnoží neprávosť, vychladne láska mnohých. Kto však vytrvá do konca, bude spasený. A toto evanjelium o kráľovstve bude sa hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec“ (Mat 24,12-14). Aj toto proroctvo sa splní. Rozmnožená neprávosť onej doby je vyvážená neprávosťou dneška. Podobne je to aj s kázaním evanjelia. Apoštol Pavol pod vplyvom Ducha Svätého ešte pred pádom Jeruzalema napísal, že evanjelium sa zvestovalo „každému stvoreniu, čo je pod nebom“ (Kol 1,23). Podobne aj dnes, pred druhým príchodom Syna človeka, večné evanjelium sa má zvestovať „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“ (Zj 14,6). Boh „určil deň keď bude spravodlivo súdiť zemekruh“ (Sk 17,31). Kristus nám oznamuje, kedy tento čas nastane. Nehovorí síce, že celý svet bude obrátený, ale že „toto evanjelium o kráľovstve bude sa hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec“ (Mat 24,14). Šírením evanjelia vo svete môžeme urýchliť príchod nášho Pána. Príchod Božieho dňa nemáme len očakávať, ale smieme ho aj urýchliť (2 Pet 3,12). Keby Kristova cirkev splnila úlohu, ktorá jej bola podľa Pánovho príkazu zverená, celý svet by včas počul varovné posolstvo a Pán Ježiš by prišiel na zem v moci a veľkej sláve.

Keď potom Kristus oznámil znamenie svojho príchodu, povedal: „Keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko predo dvermi“ (Mat 24,33). „Bdejte celý čas a modlite sa“ (Luk 21,36). Boh vždy milostivo varoval ľudstvo pred prichádzajúcimi súdmi. Ľuďom, ktorí uverili jeho varovnému posolstvu a konali podľa svojej viery aj žili, zachovávali jeho prikázania, unikli súdom, ktoré dopadli na neposlušných a neveriacich. Hospodin povedal Noachovi: „Vojdi ty a celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou“ (1 Moj 7,1). Noach poslúchol a bol zachránený. Hospodin oslovil aj Lóta: „Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto“ (1 Moj 19,14) a Lót bol v sprievode nebeských poslov zachránený. Aj Kristovi učeníci prijali varovné posolstvo o zničení Jeruzalema. Tí, čo dbali na znamenia prichádzajúceho zničenia a utiekli z mesta, unikli pohrome. Aj my sme dostali varovné posolstvo ohľadne druhého príchodu Kristovho a blízkeho zničenia sveta. Kto uverí, bude zachránený.

Pretože nevieme presný čas jeho príchodu, dostali sme príkaz bdieť. „Blahoslavení sú sluhovia, ktorých Pán nájde bdieť“ (Luk 12,37). Kto očakáva Pánov príchod, nezaháľa. Očakávanie Kristovho príchodu sprevádza bázeň pred Hospodinom a pred jeho súdmi, ktoré stíhajú prestúpenie. Ide o to, aby ľudia bdeli a nedopustili sa hriechu tým, že jeho ponúkanú milosť zavrhnú. Kto očakáva Pána, očisťuje dušu životom podľa pravdy. Strážna bdelosť sa spája s opravdivým úsilím. Veriaci vedia, že Pán je blízko; prebúdza sa v nich horlivosť spolupracovať s nebeskými anjelmi a pomáhať pri záchrane hynúcich. „Verní a múdri služobníci sú tí, čo dávajú Božiemu domu načas... určenú stravu“ (Luk 12,42). Zvestujú pravdu týkajúcu sa obzvlášť dneška. Ako kedysi Noach, Enoch, Abrahám a Mojžiš zvestovali pravdu pre svoju dobu, tak budú Kristovi služobníci aj dnes zvestovať zvláštne varovné posolstvo pre dnešok.

Kristus však upozorňuje ešte na inú skupinu: „Keby si zlý sluha povedal: Môj pán mešká, a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, o ktorom sa nenazdá“ (Mat 24,48-50). 

Zlý sluha si hovorí: „Môj pán mešká.“ Netvrdí, že Kristus nepríde, neposmieva sa zvesti o jeho druhom príchode. Len svojím zmýšľaním, svojimi činmi a slovami dáva najavo, že Pánov príchod mešká. Tým oslabuje aj u iných presvedčenie, že Pán príde skoro. Jeho vplyv ich zvádza k nezodpovednému a ľahostajnému otáľaniu. Utvrdzujú sa vo svojich svetských záujmoch a v duchovnej netečnosti. Zmocňujú sa ich nízke vášne a hriešne zmýšľanie. Zlý sluha je a pije s opilcami a vyhľadáva svetské zábavy. Bije svojich spoluslužobníkov, obviňuje a odsudzuje tých, čo verne nasledujú svojho Majstra. Spolčuje sa so svetom. Rovný vyhľadáva rovného v prestupovaní. Je to nebezpečná prispôsobivosť. So svetom upadá do osídiel. „Pán toho sluhu príde... v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a určí mu údel s pokrytcami“ (Mat 24,50).

„Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba“ (Zj 3,3). Kristov príchod prekvapí falošných učiteľov. Hovoria: „Pokoj a bezpečnosť.“ Podobne ako kňazi a učitelia pred pádom Jeruzalema, aj oni sa usilujú o pozemské blaho a slávu cirkvi. V tom zmysle vykladajú znamenia času. Čo ale hovorí Božie slovo? „Znenazdania príde na nich záhuba“ (1 Tes 5,3). Deň Hospodinov prekvapí všetkých obyvateľov zeme, všetkých, čo sa na tomto svete príliš usídlili. Príde nečakane ako zlodej v noci.

Svet topiaci sa v hýrení a v bezbožných zábavách zaspáva v hriešnej sebaistote. Ľudia nechcú myslieť na Pánov príchod. Vysmievajú sa varovnému posolstvu. Márnomyseľne poznamenávajú: „Všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia“ (2 Pet 3,4). „Zajtrajší deň bude ako dnešok, nadmieru hojný“ (Iz 56,12). Môžeme sa teda ešte lepšie zabávať. Kristus však hovorí: „Hľa, prichádzam ako zlodej“ (Zj 16,15). Vo chvíli, keď sa svet posmešne pýta: „Kde je ten jeho prisľúbený príchod?“ (2 Pet 3,4), spÍňajú sa znamenia. Zatiaľ čo volajú: „Je pokoj, bezpečnosť,“ náhle na nich prichádza zahynutie. V čase, keď posmievač sebaisto zavrhuje pravdu, keď rôzne podniky bezohľadne vydierajú, keď bádatelia skúmajú všetky zdroje poznania, okrem Písma, Kristus prichádza ako zlodej. 

Všetko na svete je v pohybe. Znamenia času sú zlovestné. Žijeme v tôni prichádzajúcich udalostí. Duch Boží sa vzďaľuje zo zeme a jedno nešťastie stíha druhé na mori i na zemi. Svet ohrozujú záplavy, zemetrasenia, ohne, povodne a vraždy každého druhu. Kto vie čítať budúcnosť? Kde je istota? Nieto záruky v ničom ľudskom či pozemskom. Ľudia sa rýchlo zoraďujú pod zástavu, ktorú si zvolili. Netrpezlivo čakajú a pozorujú konanie svojich vodcov. Iní očakávajú, pozorujú a pracujú s ohľadom na príchod nášho Pána. Ďalší sa riadia pokynmi veľkého arciodpadlíka. Len málokto celým srdcom a celou dušou verí, že našou úlohou je vyhnúť sa večnému zahynutiu a získať nebo.

Záverečná kríza sa nepozorovane blíži. Slnko na oblohe svieti ďalej a nebesá dosiaľ zvestujú Božiu slávu. Ľudia jedia a pijú, sadia a stavajú, ženia sa a vydávajú. Obchodníci dosiaľ kupujú a predávajú. Ľudia medzi sebou súťažia a zápasia o vyššie postavenie. Milovníci zábav stále zapĺňajú divadlá, sledujú dostihy a navštevujú herne. Všade vládne krajné vzrušenie, kým pozvoľna, ale isto končí sa doba milosti a každý prípad bude čoskoro a s večnou platnosťou rozhodnutý. Satan vidí, že má krátky čas. Všetkými prostriedkami ľudí zvádza a klame, zamestnáva a uspáva; čas skúšky sa čoskoro skončí a dvere milosti sa navždy zavrú.

Od stáročí nám z Olivového vrchu slávnostne doznievajú varovné slová nášho Pána: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprikvačil znenazdania.“ „Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Luk 21,34.36).